Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 1   »   he ‫שייכות 1‬

66 [šesťdesiatšesť]

Privlastňovacie zámená 1

Privlastňovacie zámená 1

‫66 [שישים ושש]‬

66 [shishim w'shesh]

‫שייכות 1‬

shayakhut 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
ja – môj ‫א-י - --י‬ ‫___ – ש___ ‫-נ- – ש-י- ----------- ‫אני – שלי‬ 0
s--y----t 1 s________ 1 s-a-a-h-t 1 ----------- shayakhut 1
Nemôžem nájsť svoj kľúč. ‫-ני--- ---א / --א---מ----שלי.‬ ‫___ ל_ מ___ / ת א_ ה____ ש____ ‫-נ- ל- מ-צ- / ת א- ה-פ-ח ש-י-‬ ------------------------------- ‫אני לא מוצא / ת את המפתח שלי.‬ 0
sh----h-t-1 s________ 1 s-a-a-h-t 1 ----------- shayakhut 1
Nemôžem nájsť svoj cestovný lístok. ‫-נ- -א-מ-צא---- -- -ר-י- ה--יעה ש--.‬ ‫___ ל_ מ___ / ת א_ כ____ ה_____ ש____ ‫-נ- ל- מ-צ- / ת א- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-י-‬ -------------------------------------- ‫אני לא מוצא / ת את כרטיס הנסיעה שלי.‬ 0
a-i-- ----i a__ – s____ a-i – s-e-i ----------- ani – sheli
ty – tvoj ‫-- - ה-–-שלך‬ ‫__ / ה – ש___ ‫-ת / ה – ש-ך- -------------- ‫את / ה – שלך‬ 0
a-i-----eli a__ – s____ a-i – s-e-i ----------- ani – sheli
Našiel si už svoje kľúče? ‫מצא- את ----ח ----‬ ‫____ א_ ה____ ש____ ‫-צ-ת א- ה-פ-ח ש-ך-‬ -------------------- ‫מצאת את המפתח שלך?‬ 0
a-i – --e-i a__ – s____ a-i – s-e-i ----------- ani – sheli
Našiel si už svoje cestovné lístky? ‫---ת--ת כ-טיס הנ---ה ש---‬ ‫____ א_ כ____ ה_____ ש____ ‫-צ-ת א- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-ך-‬ --------------------------- ‫מצאת את כרטיס הנסיעה שלך?‬ 0
a---lo --tse-mo--et -t-h----t-ax -he-i. a__ l_ m___________ e_ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- h-m-f-e-x s-e-i- --------------------------------------- ani lo motse/motset et hamafteax sheli.
on – jeho ‫הו- –--לו‬ ‫___ – ש___ ‫-ו- – ש-ו- ----------- ‫הוא – שלו‬ 0
a-i -o-m-t--/-ot--t--t h--a-teax shel-. a__ l_ m___________ e_ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- h-m-f-e-x s-e-i- --------------------------------------- ani lo motse/motset et hamafteax sheli.
Vieš, kde je jeho kľúč? ‫-ת---- -ו---/-ת----ה-ה-פתח---ו?‬ ‫__ / ה י___ / ת א___ ה____ ש____ ‫-ת / ה י-ד- / ת א-פ- ה-פ-ח ש-ו-‬ --------------------------------- ‫את / ה יודע / ת איפה המפתח שלו?‬ 0
ani -o-mo-se/-----t ---ha-a---ax-shel-. a__ l_ m___________ e_ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- h-m-f-e-x s-e-i- --------------------------------------- ani lo motse/motset et hamafteax sheli.
Vieš, kde je jeho cestovný lístok? ‫-- --ה-יו---/ - -יפה---ט-- ה-סי-ה -לו?‬ ‫__ / ה י___ / ת א___ כ____ ה_____ ש____ ‫-ת / ה י-ד- / ת א-פ- כ-ט-ס ה-ס-ע- ש-ו-‬ ---------------------------------------- ‫את / ה יודע / ת איפה כרטיס הנסיעה שלו?‬ 0
an- l----t-e/-otset-e--kar-i--ha----'a- s---i. a__ l_ m___________ e_ k_____ h________ s_____ a-i l- m-t-e-m-t-e- e- k-r-i- h-n-s-'-h s-e-i- ---------------------------------------------- ani lo motse/motset et kartis hanesi'ah sheli.
ona – jej ‫--- ----ה‬ ‫___ – ש___ ‫-י- – ש-ה- ----------- ‫היא – שלה‬ 0
th-t –-she--ha/----a-h t___ – s______________ t-/- – s-e-k-a-s-e-a-h ---------------------- th/t – shelkha/shelakh
Jej peniaze sú preč. ‫הכסף-ש-ה -ב-.‬ ‫____ ש__ א____ ‫-כ-ף ש-ה א-ד-‬ --------------- ‫הכסף שלה אבד.‬ 0
th/--- ---l--a-sh----h t___ – s______________ t-/- – s-e-k-a-s-e-a-h ---------------------- th/t – shelkha/shelakh
A jej kreditná karta je tiež preč. ‫---טיס --שר-י--לה-אב- -ם כן.‬ ‫______ ה_____ ש__ א__ ג_ כ___ ‫-כ-ט-ס ה-ש-א- ש-ה א-ד ג- כ-.- ------------------------------ ‫וכרטיס האשראי שלה אבד גם כן.‬ 0
th-- – --e-k--/-he---h t___ – s______________ t-/- – s-e-k-a-s-e-a-h ---------------------- th/t – shelkha/shelakh
my – náš, naša, naše ‫אנ-נ- – --נו‬ ‫_____ – ש____ ‫-נ-נ- – ש-נ-‬ -------------- ‫אנחנו – שלנו‬ 0
ma-sa't-/m-ts-'- -t----afte-x-she----/she-a--? m_______________ e_ h________ s_______________ m-t-a-t-/-a-s-'- e- h-m-f-e-x s-e-k-a-s-e-a-h- ---------------------------------------------- matsa'ta/matsa't et hamafteax shelkha/shelakh?
Náš dedko je chorý. ‫-בא -----ח-לה.‬ ‫___ ש___ ח_____ ‫-ב- ש-נ- ח-ל-.- ---------------- ‫סבא שלנו חולה.‬ 0
m-tsa'ta--at-a't--t-k-r-is --n-si'a---h--kh-/-h-lak-? m_______________ e_ k_____ h________ s_______________ m-t-a-t-/-a-s-'- e- k-r-i- h-n-s-'-h s-e-k-a-s-e-a-h- ----------------------------------------------------- matsa'ta/matsa't et kartis hanesi'ah shelkha/shelakh?
Naša babka je zdravá. ‫-בתא---נו-----ה.‬ ‫____ ש___ ב______ ‫-ב-א ש-נ- ב-י-ה-‬ ------------------ ‫סבתא שלנו בריאה.‬ 0
h- –-sh-lo h_ – s____ h- – s-e-o ---------- hu – shelo
vy – váš, vaša, vaše ‫--ם / - - ---ם - ן‬ ‫___ / ן – ש___ / ן_ ‫-ת- / ן – ש-כ- / ן- -------------------- ‫אתם / ן – שלכם / ן‬ 0
hu-- s---o h_ – s____ h- – s-e-o ---------- hu – shelo
Deti, kde je váš ocko? ‫י-----/-ו-- איפ---בא----- / --‬ ‫_____ / ו__ א___ א__ ש___ / ן__ ‫-ל-י- / ו-, א-פ- א-א ש-כ- / ן-‬ -------------------------------- ‫ילדים / ות, איפה אבא שלכם / ן?‬ 0
hu –---elo h_ – s____ h- – s-e-o ---------- hu – shelo
Deti, kde je vaša mamička? ‫--דים / ות--א----א------- / -?‬ ‫_____ / ו__ א___ א__ ש___ / ן__ ‫-ל-י- / ו-, א-פ- א-א ש-כ- / ן-‬ -------------------------------- ‫ילדים / ות, איפה אמא שלכם / ן?‬ 0
atah/-- yo-e'a/----'a------- -----t-a--s--l-? a______ y_____________ e____ h________ s_____ a-a-/-t y-d-'-/-o-e-a- e-f-h h-m-f-e-x s-e-o- --------------------------------------------- atah/at yode'a/yode'at eyfoh hamafteax shelo?

Kreatívny jazyk

Kreativita je v súčasnosti dôležitým pojmom. Každý chce byť kreatívny. Pretože kreatívni ľudia sa považujú za inteligentných. Aj náš jazyk by mal byť kreatívny. V dávnejších dobách sa ľudia snažili hovoriť čo najspisovnejšie. Dnes sa ľudia snažia hovoriť čo najkreatívnejšie. Dobrým príkladom sú reklama a médiá. Ukazujú nám, ako sa dá s jazykom hrať. V posledných 50 rokoch sa kladie na kreativitu stále väčší dôraz. Začali sa ňou zaoberať dokonca aj výskumy. Psychológovia, filozofi a pedagógovia skúmajú rôzne kreatívne procesy. Kreativita znamená schopnosť vytvoriť niečo nové. Takže kreatívny rečník vytvára nové lingvistické tvary. Môžu to byť slová alebo gramatické štruktúry. Štúdiom kreatívneho jazyka môžu jazykovedci zistiť, ako sa jazyk mení. Nie každý však novým jazykovým prvkom rozumie. Aby ste pochopili kreatívny jazyk, musíte mať určité znalosti. Musíte vedieť, ako jazyk funguje. A musíte tiež poznať svet, v ktorom daný rečník žije. Až potom pochopíte, čo vám chce povedať. Príkladom je slang mládeže. Deti a mladí ľudia stále vymýšľajú nové pojmy. Dospelí im často nerozumejú. Vyšli dokonca už slovníky, ktoré slang mládeže vysvetľujú. Tie sú však spravidla už o generáciu dozadu! Kreatívny jazyk sa ale dá naučiť. Inštruktori za týmto účelom organizujú rôzne kurzy. Najdôležitejším pravidlom je: počúvaj svoj vnútorný hlas!