Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   hy շաբաթվա օրեր

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [ինը]

9 [iny]

շաբաթվա օրեր

shabat’va orer

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
pondelok ե---ւ---թի ե_________ ե-կ-ւ-ա-թ- ---------- երկուշաբթի 0
y--k-shab-’i y___________ y-r-u-h-b-’- ------------ yerkushabt’i
utorok ե-եքշա--ի ե________ ե-ե-շ-բ-ի --------- երեքշաբթի 0
y--ek-shabt-i y____________ y-r-k-s-a-t-i ------------- yerek’shabt’i
streda չ--ե--աբթի չ_________ չ-ր-ք-ա-թ- ---------- չորեքշաբթի 0
ch--o-e-’s-ab-’i c_______________ c-’-o-e-’-h-b-’- ---------------- ch’vorek’shabt’i
štvrtok հի---ա--ի հ________ հ-ն-շ-բ-ի --------- հինգշաբթի 0
h-----abt’i h__________ h-n-s-a-t-i ----------- hingshabt’i
piatok ու---թ ո_____ ո-ր-ա- ------ ուրբաթ 0
u-b-t’ u_____ u-b-t- ------ urbat’
sobota շ-բ-թ շ____ շ-բ-թ ----- շաբաթ 0
s---at’ s______ s-a-a-’ ------- shabat’
nedeľa կ----ի կ_____ կ-ր-կ- ------ կիրակի 0
kir-ki k_____ k-r-k- ------ kiraki
týždeň մ- --բ-թ մ_ շ____ մ- շ-բ-թ -------- մի շաբաթ 0
m----abat’ m_ s______ m- s-a-a-’ ---------- mi shabat’
od pondelka do nedele ե-կո-շ----ի- ---չ- կիր--ի ե___________ մ____ կ_____ ե-կ-ւ-ա-թ-ի- մ-ն-և կ-ր-կ- ------------------------- երկուշաբթիից մինչև կիրակի 0
ye-k--habt’-i-s- minch-yev k----i y_______________ m________ k_____ y-r-u-h-b-’-i-s- m-n-h-y-v k-r-k- --------------------------------- yerkushabt’iits’ minch’yev kiraki
Prvý deň je pondelok. Առա-ին օրը -րկ-ւ--բթ-ն-է: Ա_____ օ__ ե__________ է_ Ա-ա-ի- օ-ը ե-կ-ւ-ա-թ-ն է- ------------------------- Առաջին օրը երկուշաբթին է: 0
Arr---- or- --rku---bt--n e A______ o__ y____________ e A-r-j-n o-y y-r-u-h-b-’-n e --------------------------- Arrajin ory yerkushabt’in e
Druhý deň je utorok. Եր---րդ օ-- ե----ա-թին--: Ե______ օ__ ե_________ է_ Ե-կ-ո-դ օ-ը ե-ե-շ-բ-ի- է- ------------------------- Երկրորդ օրը երեքշաբթին է: 0
Ye-k--rd -ry -e-ek-s-a-t’i--e Y_______ o__ y_____________ e Y-r-r-r- o-y y-r-k-s-a-t-i- e ----------------------------- Yerkrord ory yerek’shabt’in e
Tretí deň je streda. Ե-րորդ--րը-չորե----թի- է: Ե_____ օ__ չ__________ է_ Ե-ր-ր- օ-ը չ-ր-ք-ա-թ-ն է- ------------------------- Երրորդ օրը չորեքշաբթին է: 0
Y-rro---o-------o-ek---abt-i--e Y______ o__ c________________ e Y-r-o-d o-y c-’-o-e-’-h-b-’-n e ------------------------------- Yerrord ory ch’vorek’shabt’in e
Štvrtý deň je štvrtok. Չոր---դ-օ-ը-հին-շ-բ-ին-է: Չ______ օ__ հ_________ է_ Չ-ր-ո-դ օ-ը հ-ն-շ-բ-ի- է- ------------------------- Չորրորդ օրը հինգշաբթին է: 0
Ch’v-rro-- --y h-n-sha-t’-n e C_________ o__ h___________ e C-’-o-r-r- o-y h-n-s-a-t-i- e ----------------------------- Ch’vorrord ory hingshabt’in e
Piaty deň je piatok. Հ-նգերո-դ ----ո-ր-ա-- -: Հ________ օ__ ո______ է_ Հ-ն-ե-ո-դ օ-ը ո-ր-ա-ն է- ------------------------ Հինգերորդ օրը ուրբաթն է: 0
H--ge--r--o-- -rbat’n-e H________ o__ u______ e H-n-e-o-d o-y u-b-t-n e ----------------------- Hingerord ory urbat’n e
Šiesty deň je sobota. Վ-ց-ր-րդ օրը--աբաթ--է: Վ_______ օ__ շ_____ է_ Վ-ց-ր-ր- օ-ը շ-բ-թ- է- ---------------------- Վեցերորդ օրը շաբաթն է: 0
Vet-’yer----o-y ---b-t’n e V__________ o__ s_______ e V-t-’-e-o-d o-y s-a-a-’- e -------------------------- Vets’yerord ory shabat’n e
Siedmy deň je nedeľa. Յ---ր-ր--օրը կ-ր-----է: Յ_______ օ__ կ______ է_ Յ-թ-ր-ր- օ-ը կ-ր-կ-ն է- ----------------------- Յոթերորդ օրը կիրակին է: 0
Y-t-ye--rd-or- --r-k-n e Y_________ o__ k______ e Y-t-y-r-r- o-y k-r-k-n e ------------------------ Yot’yerord ory kirakin e
Týždeň má sedem dní. Շ-բ--ն ո--- յ----ր: Շ_____ ո___ յ__ օ__ Շ-բ-թ- ո-ն- յ-թ օ-: ------------------- Շաբաթն ունի յոթ օր: 0
Sha-at-n-uni-y--- -r S_______ u__ y___ o_ S-a-a-’- u-i y-t- o- -------------------- Shabat’n uni yot’ or
Pracujeme len päť dní. Մ----աշ--տու--ե-ք-մ-ա-- հ-ն- --: Մ___ ա_______ ե__ մ____ հ___ օ__ Մ-ն- ա-խ-տ-ւ- ե-ք մ-ա-ն հ-ն- օ-: -------------------------------- Մենք աշխատում ենք միայն հինգ օր: 0
M---’-a-----tum -e-k- -i-y--h-n---r M____ a________ y____ m____ h___ o_ M-n-’ a-h-h-t-m y-n-’ m-a-n h-n- o- ----------------------------------- Menk’ ashkhatum yenk’ miayn hing or

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!