Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   hy տարվա եղանակները և եղանակը

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [տասնվեց]

16 [tasnvets’]

տարվա եղանակները և եղանակը

tarva yeghanaknery yev yeghanaky

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Ս---ք ----ա եղ--ա-անե-ն---; Ս____ տ____ ե__________ ե__ Ս-ա-ք տ-ր-ա ե-ա-ա-ա-ե-ն ե-; --------------------------- Սրանք տարվա եղանականերն են; 0
t--v--y-g--na--er- ye- y--hana-y t____ y___________ y__ y________ t-r-a y-g-a-a-n-r- y-v y-g-a-a-y -------------------------------- tarva yeghanaknery yev yeghanaky
Jar, leto, գ-րու-,-ամ--, գ______ ա____ գ-ր-ւ-, ա-ա-, ------------- գարուն, ամառ, 0
tar-a ---han-kn-ry y-----g--n-ky t____ y___________ y__ y________ t-r-a y-g-a-a-n-r- y-v y-g-a-a-y -------------------------------- tarva yeghanaknery yev yeghanaky
jeseň a zima. աշ-ւ- - ձմե-: ա____ և ձ____ ա-ո-ն և ձ-ե-: ------------- աշուն և ձմեռ: 0
S-an-- t-rva-y-g-a---a-e-- ye-; S_____ t____ y____________ y___ S-a-k- t-r-a y-g-a-a-a-e-n y-n- ------------------------------- Srank’ tarva yeghanakanern yen;
Leto je horúce. Ա-ռա-ը-շ-- -: Ա_____ շ__ է_ Ա-ռ-ն- շ-գ է- ------------- Ամռանը շոգ է: 0
S-an-’-ta-va--e-h-nak--ern -e-; S_____ t____ y____________ y___ S-a-k- t-r-a y-g-a-a-a-e-n y-n- ------------------------------- Srank’ tarva yeghanakanern yen;
V lete svieti slnko. Ամռան--շողում է--րևը: Ա_____ շ_____ է ա____ Ա-ռ-ն- շ-ղ-ւ- է ա-և-: --------------------- Ամռանը շողում է արևը: 0
S-an-’ --r-a --g-------er-----; S_____ t____ y____________ y___ S-a-k- t-r-a y-g-a-a-a-e-n y-n- ------------------------------- Srank’ tarva yeghanakanern yen;
V lete sa radi chodíme prechádzať. Ամ-ա-- հա---յ--վ -ն- -ն----զ-ո-ա--ի: Ա_____ հ________ ե__ գ____ զ________ Ա-ռ-ն- հ-ճ-ւ-ք-վ ե-ք գ-ո-մ զ-ո-ա-ք-: ------------------------------------ Ամռանը հաճույքով ենք գնում զբոսանքի: 0
garu---am-r-, g_____ a_____ g-r-n- a-a-r- ------------- garun, amarr,
Zima je chladná. Ձմ--ն----ւրտ--: Ձ_____ ց____ է_ Ձ-ռ-ն- ց-ւ-տ է- --------------- Ձմռանը ցուրտ է: 0
garu-,--mar-, g_____ a_____ g-r-n- a-a-r- ------------- garun, amarr,
V zime sneží alebo prší. Ձմ-----ձ-ու----մ -ն-ր--- գ---ս: Ձ_____ ձ____ կ__ ա____ է գ_____ Ձ-ռ-ն- ձ-ո-ն կ-մ ա-ձ-և է գ-լ-ս- ------------------------------- Ձմռանը ձյուն կամ անձրև է գալիս: 0
ga------ma-r, g_____ a_____ g-r-n- a-a-r- ------------- garun, amarr,
V zime radi zostávame doma. Ձ--անը-հ--ո--քով-տանն ե---մ-ու-: Ձ_____ հ________ տ___ ե__ մ_____ Ձ-ռ-ն- հ-ճ-ւ-ք-վ տ-ն- ե-ք մ-ո-մ- -------------------------------- Ձմռանը հաճույքով տանն ենք մնում: 0
as-un -----z-e-r a____ y__ d_____ a-h-n y-v d-m-r- ---------------- ashun yev dzmerr
Je chladno. Ց-ւ-- -: Ց____ է_ Ց-ւ-տ է- -------- Ցուրտ է: 0
a---- y-----me-r a____ y__ d_____ a-h-n y-v d-m-r- ---------------- ashun yev dzmerr
Prší. Ա-ձր-----ա--ս: Ա____ է գ_____ Ա-ձ-և է գ-լ-ս- -------------- Անձրև է գալիս: 0
as--- yev--zm-rr a____ y__ d_____ a-h-n y-v d-m-r- ---------------- ashun yev dzmerr
Fúka vietor. Քա-ո- -: Ք____ է_ Ք-մ-տ է- -------- Քամոտ է: 0
A-r-----s-og e A______ s___ e A-r-a-y s-o- e -------------- Amrrany shog e
Je teplo. Տ-- -: Տ__ է_ Տ-ք է- ------ Տաք է: 0
Am---ny -ho- e A______ s___ e A-r-a-y s-o- e -------------- Amrrany shog e
Je slnečno. Արևոտ--: Ա____ է_ Ա-և-տ է- -------- Արևոտ է: 0
A-rr--y sh-g e A______ s___ e A-r-a-y s-o- e -------------- Amrrany shog e
Je jasno. Ա-և----: Ա____ է_ Ա-և-տ է- -------- Արևոտ է: 0
Amr--ny sh-g-u- e-a--vy A______ s______ e a____ A-r-a-y s-o-h-m e a-e-y ----------------------- Amrrany shoghum e arevy
Aké je dnes počasie? Ե-ան--ն -----՞ս-է---սօր: Ե______ ի______ է ա_____ Ե-ա-ա-ն ի-չ-ե-ս է ա-ս-ր- ------------------------ Եղանակն ինչպե՞ս է այսօր: 0
A-rr--- -h----m - a-evy A______ s______ e a____ A-r-a-y s-o-h-m e a-e-y ----------------------- Amrrany shoghum e arevy
Dnes je chladno. Ա-սօր --ւր- -: Ա____ ց____ է_ Ա-ս-ր ց-ւ-տ է- -------------- Այսօր ցուրտ է: 0
A-r-----sho-hum --are-y A______ s______ e a____ A-r-a-y s-o-h-m e a-e-y ----------------------- Amrrany shoghum e arevy
Dnes je teplo. Այսօ--տ-- է: Ա____ տ__ է_ Ա-ս-ր տ-ք է- ------------ Այսօր տաք է: 0
Amrran- h----yk-o--ye-k- --u- -b-s-n-’i A______ h_________ y____ g___ z________ A-r-a-y h-c-u-k-o- y-n-’ g-u- z-o-a-k-i --------------------------------------- Amrrany hachuyk’ov yenk’ gnum zbosank’i

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!