Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 1   »   hy հարցեր անցյալում 1

85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

Otázky – minulý čas 1

85 [ութանասունհինգ]

85 [ut’anasunhing]

հարցեր անցյալում 1

harts’yer ants’yalum 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Koľko ste vypili? Ինչ-----ե------: Ի______ ե_ խ____ Ի-չ-ա-ն ե- խ-ե-: ---------------- Ինչքա՞ն եք խմել: 0
har-s’--r --ts’ya--- 1 h________ a_________ 1 h-r-s-y-r a-t-’-a-u- 1 ---------------------- harts’yer ants’yalum 1
Koľko ste pracovali? Ի-չ-ա-ն ե--ա---տ-լ: Ի______ ե_ ա_______ Ի-չ-ա-ն ե- ա-խ-տ-լ- ------------------- Ինչքա՞ն եք աշխատել: 0
har-----r-a--s’y---- 1 h________ a_________ 1 h-r-s-y-r a-t-’-a-u- 1 ---------------------- harts’yer ants’yalum 1
Koľko ste napísali? Ինչ-ա-ն ե- -րել: Ի______ ե_ գ____ Ի-չ-ա-ն ե- գ-ե-: ---------------- Ինչքա՞ն եք գրել: 0
I-c--k--՞--y-----h--l I_________ y___ k____ I-c-’-’-՞- y-k- k-m-l --------------------- Inch’k’a՞n yek’ khmel
Ako ste spali? Ինչ--՞--եք -նե-: Ի______ ե_ ք____ Ի-չ-ե-ս ե- ք-ե-: ---------------- Ինչպե՞ս եք քնել: 0
In-----a-n----’---m-l I_________ y___ k____ I-c-’-’-՞- y-k- k-m-l --------------------- Inch’k’a՞n yek’ khmel
Ako ste spravili skúšku? Ի---ե-ս-ե--ք--ո------- ----ե-: Ի______ ե_ ք__________ ս______ Ի-չ-ե-ս ե- ք-ն-ւ-յ-ւ-ը ս-ա-ե-: ------------------------------ Ինչպե՞ս եք քննությունը ստացել: 0
I-c----a՞n yek--k-m-l I_________ y___ k____ I-c-’-’-՞- y-k- k-m-l --------------------- Inch’k’a՞n yek’ khmel
Ako ste našli cestu? Ին-պե----ք ճ---պ--հ-----լ: Ի______ ե_ ճ________ գ____ Ի-չ-ե-ս ե- ճ-ն-պ-ր-ը գ-ե-: -------------------------- Ինչպե՞ս եք ճանապարհը գտել: 0
I----k’--n--ek’ ashk---el I_________ y___ a________ I-c-’-’-՞- y-k- a-h-h-t-l ------------------------- Inch’k’a՞n yek’ ashkhatel
S kým ste sa rozprávali? Ո--մ -ետ ե- ---ե-: Ո___ հ__ ե_ խ_____ Ո-՞- հ-տ ե- խ-ս-լ- ------------------ ՈՒ՞մ հետ եք խոսել: 0
Inch’k-a-n y-----shkh---l I_________ y___ a________ I-c-’-’-՞- y-k- a-h-h-t-l ------------------------- Inch’k’a՞n yek’ ashkhatel
S kým ste sa dohodli? Ո--- հ-տ -----յ-ան-վոր-ել: Ո___ հ__ ե_ պ_____________ Ո-՞- հ-տ ե- պ-յ-ա-ա-ո-վ-լ- -------------------------- ՈՒ՞մ հետ եք պայմանավորվել: 0
I---’-’----------s-k-a-el I_________ y___ a________ I-c-’-’-՞- y-k- a-h-h-t-l ------------------------- Inch’k’a՞n yek’ ashkhatel
S kým ste oslavovali narodeniny? Ո-՞- հ-տ եք--ննդյա--տ-նը --նե-: Ո___ հ__ ե_ ծ______ տ___ տ_____ Ո-՞- հ-տ ե- ծ-ն-յ-ն տ-ն- տ-ն-լ- ------------------------------- ՈՒ՞մ հետ եք ծննդյան տոնը տոնել: 0
I-------՞- y-k’---el I_________ y___ g___ I-c-’-’-՞- y-k- g-e- -------------------- Inch’k’a՞n yek’ grel
Kde ste boli? Ո-տե՞- ե- եղել: Ո_____ ե_ ե____ Ո-տ-՞- ե- ե-ե-: --------------- Որտե՞ղ եք եղել: 0
I---’--a՞n-y--’ -r-l I_________ y___ g___ I-c-’-’-՞- y-k- g-e- -------------------- Inch’k’a՞n yek’ grel
Kde ste bývali? Ո-տ--ղ--ք -պրել: Ո_____ ե_ ա_____ Ո-տ-՞- ե- ա-ր-լ- ---------------- Որտե՞ղ եք ապրել: 0
Inch-k---n-y-----rel I_________ y___ g___ I-c-’-’-՞- y-k- g-e- -------------------- Inch’k’a՞n yek’ grel
Kde ste pracovali? Ո-տ-՞---ք-----տ-լ: Ո_____ ե_ ա_______ Ո-տ-՞- ե- ա-խ-տ-լ- ------------------ Որտե՞ղ եք աշխատել: 0
I-c----՞s---k’-k-nel I________ y___ k____ I-c-’-e-s y-k- k-n-l -------------------- Inch’pe՞s yek’ k’nel
Čo ste odporučili? Ի՞ն- եք--ռ--ա--ե-: Ի___ ե_ ա_________ Ի-ն- ե- ա-ա-ա-կ-լ- ------------------ Ի՞նչ եք առաջարկել: 0
Inch-pe-s-yek’----el I________ y___ k____ I-c-’-e-s y-k- k-n-l -------------------- Inch’pe՞s yek’ k’nel
Čo ste jedli? Ի--- -ք կե---: Ի___ ե_ կ_____ Ի-ն- ե- կ-ր-լ- -------------- Ի՞նչ եք կերել: 0
I--h’p--s ---’-k-nel I________ y___ k____ I-c-’-e-s y-k- k-n-l -------------------- Inch’pe՞s yek’ k’nel
Čo ste sa dozvedeli? Ի՞-չ ---ի-ացե-: Ի___ ե_ ի______ Ի-ն- ե- ի-ա-ե-: --------------- Ի՞նչ եք իմացել: 0
Inch--e-- y--’-k-n-ut----- stats-yel I________ y___ k__________ s________ I-c-’-e-s y-k- k-n-u-’-u-y s-a-s-y-l ------------------------------------ Inch’pe՞s yek’ k’nnut’yuny stats’yel
Ako rýchlo ste išli? Ի--չ ------թ---բ-ե- վարե-: Ի___ ա__________ ե_ վ_____ Ի-ն- ա-ա-ո-թ-ա-բ ե- վ-ր-լ- -------------------------- Ի՞նչ արագությամբ եք վարել: 0
Inch’p-՞--yek---’-n---y----stat--y-l I________ y___ k__________ s________ I-c-’-e-s y-k- k-n-u-’-u-y s-a-s-y-l ------------------------------------ Inch’pe՞s yek’ k’nnut’yuny stats’yel
Ako dlho ste leteli? Ի----ա- -ա--նա- ե---ռել: Ի______ ժ______ ե_ թ____ Ի-ն-ք-ն ժ-մ-ն-կ ե- թ-ե-: ------------------------ Ի՞նչքան ժամանակ եք թռել: 0
Inc-’--՞- y-k’-k’---t---ny -ta--’yel I________ y___ k__________ s________ I-c-’-e-s y-k- k-n-u-’-u-y s-a-s-y-l ------------------------------------ Inch’pe՞s yek’ k’nnut’yuny stats’yel
Ako vysoko ste vyskočili? Ի-նչ -արձ-ությ--բ -ք թ---: Ի___ բ___________ ե_ թ____ Ի-ն- բ-ր-ր-ւ-յ-մ- ե- թ-ե-: -------------------------- Ի՞նչ բարձրությամբ եք թռել: 0
In-h---՞s -e-’-cha-a---hy -t-l I________ y___ c_________ g___ I-c-’-e-s y-k- c-a-a-a-h- g-e- ------------------------------ Inch’pe՞s yek’ chanaparhy gtel

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Africké jazyky

V Afrike sa hovorí veľkým množstvom rôznych jazykov. Žiadny iný kontinent nemá toľko odlišných jazykov. Rôznorodosť afrických jazykov je ohromujúca. Odhaduje sa, že existuje okolo 2 000 afrických jazykov. Tieto jazyky si však nie sú podobné! Práve naopak - sú často veľmi rozdielne! Jazyky v Afrike patria do štyroch rôznych jazykových rodín. Niektoré africké jazyky sú úplne unikátne. Napríklad sú v nich zvuky, ktoré cudzinci nedokážu napodobniť. Hranice štátov v Afrike nie sú vždy zhodné s hranicami jednotlivých jazykov. V niektorých regiónoch sa vyskytuje veľké množstvo rôznych jazykov. Napríklad v Tanzánii sa hovorí jazykmi zo všetkých štyroch jazykových rodín. Afrikánčina je medzi africkými jazykmi výnimkou. Tento jazyk vznikol v koloniálnom období. V tej dobe sa stretávali ľudia z rôznych kontinentov. Pochádzali z Afriky, Európy a Ázie. Z týchto kontaktov sa vyvinul úplne nový jazyk. Afrikánčina obsahuje prvky z mnohých jazykov. Najviac je však príbuzná s holandčinou. Dnes sa afrikánčinou hovorí predovšetkým v Južnej Afrike a Namíbii. Najneobvyklejším africkým jazykom je jazyk bubnov. Každé oznámenie sa dá teoreticky vybubnovať. Jazyky, ktorými sa „hovorí“ pomocou bubnov, sú tónové jazyky. Význam slov a slabík závisí na výške tónu. To znamená, že tóny musia byť vydávané pomocou bubnov. Jazyku bubnov rozumejú v Afrike aj deti. A je veľmi efektívny ... Jazyk bubnov počuť až na 12 kilometrov!