Ես -գիտեմ, թ- ----ն--ս-ր--մ է:
Ե_ չ______ թ_ ն_ ի__ ս_____ է_
Ե- չ-ի-ե-, թ- ն- ի-ձ ս-ր-ւ- է-
------------------------------
Ես չգիտեմ, թե նա ինձ սիրում է: 0 yer---rd-k---na-h-d--u--y-n-er---u-t-----&---------1y___________ n________________ &_______________ o_ 1y-r-r-r-a-a- n-k-a-a-u-’-u-n-r &-u-t-t-y-&-u-t- o- 1----------------------------------------------------yerkrordakan nakhadasut’yunner "t’ye" ov 1
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Neviem, či ma ľúbi.
Ես չգիտեմ, թե նա ինձ սիրում է:
yerkrordakan nakhadasut’yunner "t’ye" ov 1
Թ- -ա---մար-----ո-՞-- ----ո-մ:
Թ_ ն_ ճ______________ է ա_____
Թ- ն- ճ-մ-ր-ո-թ-ո-՞-ն է ա-ո-մ-
------------------------------
Թե նա ճշմարտությու՞նն է ասում: 0 T--e na i--- -iru՞--eT___ n_ i___ s_____ eT-y- n- i-d- s-r-՞- e---------------------T’ye na indz siru՞m e
Ե- -ա-կ-ծում ե-,-թե--- --ի-ձ -ր--մ:
Ե_ կ________ ե__ թ_ ն_ է ի__ գ_____
Ե- կ-ս-ա-ո-մ ե-, թ- ն- է ի-ձ գ-ո-մ-
-----------------------------------
Ես կասկածում եմ, թե նա է ինձ գրում: 0 T-ye na in-- --ru՞--eT___ n_ i___ s_____ eT-y- n- i-d- s-r-՞- e---------------------T’ye na indz siru՞m e
Ես ---կ-ծ-ւ---մ--թե -ա-է-իմ հե--կ--ո--նա-ա:
Ե_ կ________ ե__ թ_ ն_ է ի_ հ__ կ__________
Ե- կ-ս-ա-ո-մ ե-, թ- ն- է ի- հ-տ կ-մ-ւ-ն-ն-:
-------------------------------------------
Ես կասկածում եմ, թե նա է իմ հետ կամուսնանա: 0 T’-e--a k-e---ar--a՞T___ n_ k___________T-y- n- k-e-a-a-r-a---------------------T’ye na kveradarrna՞
Միգո-ց---ա-է -մ-հե- -ամուսն-նա՞:
Մ______ ն_ է ի_ հ__ կ___________
Մ-գ-ւ-ե ն- է ի- հ-տ կ-մ-ւ-ն-ն-՞-
--------------------------------
Միգուցե նա է իմ հետ կամուսնանա՞: 0 T’---na-ind- --an-ahari՞T___ n_ i___ k__________T-y- n- i-d- k-a-g-h-r-՞------------------------T’ye na indz kzangahari՞
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...