Որտե-- է-կա--առը:
Ո_____ է կ_______
Ո-տ-՞- է կ-ն-ա-ը-
-----------------
Որտե՞ղ է կանգառը: 0 h-nra-in-t-an----th_______ t________h-n-a-i- t-a-s-o-t------------------hanrayin transport
Ո՞ր ավտո--ւ-- --մ---ո---դ-պի ք---ք- --ն--ո-:
Ո__ ա________ է մ______ դ___ ք_____ կ_______
Ո-ր ա-տ-բ-ւ-ն է մ-կ-ո-մ դ-պ- ք-ղ-ք- կ-ն-ր-ն-
--------------------------------------------
Ո՞ր ավտոբուսն է մեկնում դեպի քաղաքի կենտրոն: 0 han---i---ran-po-th_______ t________h-n-a-i- t-a-s-o-t------------------hanrayin transport
Ո-ր------- -վտ-բ-ւսն --հ--կ--որ----ց--լ:
Ո__ հ_____ ա________ է հ_______ վ_______
Ո-ր հ-մ-ր- ա-տ-բ-ւ-ն է հ-ր-ա-ո- վ-ր-ն-լ-
----------------------------------------
Ո՞ր համարի ավտոբուսն է հարկավոր վերցնել: 0 V--t-՞g- e -a--a--yV_______ e k_______V-r-e-g- e k-n-a-r--------------------Vorte՞gh e kangarry
Պ-՞տք-- -ոխե--ա--ոբ---ը:
Պ____ է փ____ ա_________
Պ-՞-ք է փ-խ-լ ա-տ-բ-ւ-ը-
------------------------
Պե՞տք է փոխել ավտոբուսը: 0 V-----gh - k-n-ar-yV_______ e k_______V-r-e-g- e k-n-a-r--------------------Vorte՞gh e kangarry
Ո--ե----- պ-տ- ա--ո-ո-ս----խ-լ:
Ո____ ղ է պ___ ա________ փ_____
Ո-տ-՞ ղ է պ-տ- ա-տ-բ-ւ-ը փ-խ-լ-
-------------------------------
Որտե՞ ղ է պետք ավտոբուսը փոխել: 0 V-r-e-gh-e--a--ar-yV_______ e k_______V-r-e-g- e k-n-a-r--------------------Vorte՞gh e kangarry
Ե--- է-մե-նում---ր--- -ետր-յ- ---ց--:
Ե___ է մ______ վ_____ մ______ գ______
Ե-ր- է մ-կ-ո-մ վ-ր-ի- մ-տ-ո-ի գ-ա-ք-:
-------------------------------------
Ե՞րբ է մեկնում վերջին մետրոյի գնացքը: 0 P---k’ ----v--h-- a-t-bu-yP_____ e p_______ a_______P-՞-k- e p-v-k-e- a-t-b-s---------------------------Pe՞tk’ e p’vokhel avtobusy
Ե՞րբ ----կնո-մ-----ի--տր-մվ-յը:
Ե___ է մ______ վ_____ տ________
Ե-ր- է մ-կ-ո-մ վ-ր-ի- տ-ա-վ-յ-:
-------------------------------
Ե՞րբ է մեկնում վերջին տրամվայը: 0 Pe՞-k’-e p--okhe--av-o--syP_____ e p_______ a_______P-՞-k- e p-v-k-e- a-t-b-s---------------------------Pe՞tk’ e p’vokhel avtobusy
Ե՞---- -եկ--ւմ-վ-ր-ին-ա-տ------:
Ե___ է մ______ վ_____ ա_________
Ե-ր- է մ-կ-ո-մ վ-ր-ի- ա-տ-բ-ւ-ը-
--------------------------------
Ե՞րբ է մեկնում վերջին ավտոբուսը: 0 Vor-e---h e-p-tk’-a----u-----vo--elV_____ g_ e p____ a_______ p_______V-r-e- g- e p-t-’ a-t-b-s- p-v-k-e------------------------------------Vorte՞ gh e petk’ avtobusy p’vokhel
Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné.
Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa.
Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je.
Existujú rôzne teórie.
Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén.
Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky.
Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk.
Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas.
To ich odlišovalo od zvierat.
Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane.
Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov.
Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň.
Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať.
Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov.
Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov.
Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá.
Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme.
Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli.
Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky.
Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov.
Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta.
V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili.
Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny.
Obsahovali však len základy jazykových systémov.
Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné.
Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika.
Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie.
Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?