Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   hy գնումներ

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [հիսունչորս]

54 [hisunch’vors]

գնումներ

gnumner

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ե-----ո-մ -մ-մ---վ-ր ----: Ե_ ո_____ ե_ մ_ ն___ գ____ Ե- ո-զ-ւ- ե- մ- ն-ե- գ-ե-: -------------------------- Ես ուզում եմ մի նվեր գնել: 0
g--mner g______ g-u-n-r ------- gnumner
Ale nič príliš drahé. Բ-յ- ո-----կ: Բ___ ո_ թ____ Բ-յ- ո- թ-ն-: ------------- Բայց ոչ թանկ: 0
gn-mner g______ g-u-n-r ------- gnumner
Možno kabelku? Միգ-ւ-ե մ--պ--ո--ա--: Մ______ մ_ պ_________ Մ-գ-ւ-ե մ- պ-յ-ւ-ա-կ- --------------------- Միգուցե մի պայուսա՞կ: 0
Ye--u-u- --m mi ---- g--l Y__ u___ y__ m_ n___ g___ Y-s u-u- y-m m- n-e- g-e- ------------------------- Yes uzum yem mi nver gnel
Akú farbu by ste chceli? Ո-ր----յնն -- ---ո--: Ո__ գ_____ ե_ ո______ Ո-ր գ-ւ-ն- ե- ո-զ-ւ-: --------------------- Ո՞ր գույնն եք ուզում: 0
Y-s-u--m -em--i n--r--n-l Y__ u___ y__ m_ n___ g___ Y-s u-u- y-m m- n-e- g-e- ------------------------- Yes uzum yem mi nver gnel
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Սև-,-------ո-՞--,---- ----ա-: Ս___ մ___________ թ__ ս______ Ս-՞- մ-խ-ա-ո-՞-ն- թ-՞ ս-ի-ա-: ----------------------------- Սև՞, մոխրագու՞յն, թե՞ սպիտակ: 0
Y-s -zum y-m -i n------el Y__ u___ y__ m_ n___ g___ Y-s u-u- y-m m- n-e- g-e- ------------------------- Yes uzum yem mi nver gnel
Veľkú alebo malú? Փ-՞---թե-մե՞ծ: Փ____ թ_ մ____ Փ-՞-ր թ- մ-՞-: -------------- Փո՞քր թե մե՞ծ: 0
Bayts’ v--h- t’--k B_____ v____ t____ B-y-s- v-c-’ t-a-k ------------------ Bayts’ voch’ t’ank
Môžem sa pozrieť na túto? Կ--ե----է -ա -եսնեմ: Կ______ է ս_ տ______ Կ-ր-լ-՞ է ս- տ-ս-ե-: -------------------- Կարելի՞ է սա տեսնեմ: 0
B----- -o-------nk B_____ v____ t____ B-y-s- v-c-’ t-a-k ------------------ Bayts’ voch’ t’ank
Je z kože? Սա -ա-վի՞ց է: Ս_ կ______ է_ Ս- կ-շ-ի-ց է- ------------- Սա կաշվի՞ց է: 0
B---s--voch---’--k B_____ v____ t____ B-y-s- v-c-’ t-a-k ------------------ Bayts’ voch’ t’ank
Alebo je z umelej hmoty? Թ-՞ -րհ-ս-ա----կ-շվից: Թ__ ա_________ կ______ Թ-՞ ա-հ-ս-ա-ա- կ-շ-ի-: ---------------------- Թե՞ արհեստական կաշվից: 0
Mig----y- -i--ayu---k M________ m_ p_______ M-g-t-’-e m- p-y-s-՞- --------------------- Miguts’ye mi payusa՞k
Samozrejme z kože. Կա--- -հ---ե: Կ____ ի______ Կ-շ-ե ի-ա-կ-: ------------- Կաշվե իհարկե: 0
Mi-----ye--i-----s-՞k M________ m_ p_______ M-g-t-’-e m- p-y-s-՞- --------------------- Miguts’ye mi payusa՞k
To je obzvlášť dobrá kvalita. Սա-հա-կ---- լավ-----ի -: Ս_ հ_______ լ__ ո____ է_ Ս- հ-տ-ա-ե- լ-վ ո-ա-ի է- ------------------------ Սա հատկապես լավ որակի է: 0
Mi--t-----m--p--usa՞k M________ m_ p_______ M-g-t-’-e m- p-y-s-՞- --------------------- Miguts’ye mi payusa՞k
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Եվ-պ--ո--ակը-իս-ապես շ-----ան է: Ե_ պ________ ի______ շ__ է___ է_ Ե- պ-յ-ւ-ա-ը ի-կ-պ-ս շ-տ է-ա- է- -------------------------------- Եվ պայուսակը իսկապես շատ էժան է: 0
VO՞- ---n----k- --um V___ g____ y___ u___ V-՞- g-y-n y-k- u-u- -------------------- VO՞r guynn yek’ uzum
To sa mi páči. Ս----- դ-ւր-է-գալ-ս: Ս_ ի__ դ___ է գ_____ Ս- ի-ձ դ-ւ- է գ-լ-ս- -------------------- Սա ինձ դուր է գալիս: 0
V-՞r g---n-y----u-um V___ g____ y___ u___ V-՞- g-y-n y-k- u-u- -------------------- VO՞r guynn yek’ uzum
Vezmem ju. Սա-վ-ր-ն-ւ- -մ: Ս_ վ_______ ե__ Ս- վ-ր-ն-ւ- ե-: --------------- Սա վերցնում եմ: 0
VO՞- g-yn- -e---u-um V___ g____ y___ u___ V-՞- g-y-n y-k- u-u- -------------------- VO՞r guynn yek’ uzum
Môžem ju eventuálne vymeniť? Կա-ո-ղ--մ փ-խ--ակե-: Կ_____ ե_ փ_________ Կ-ր-՞- ե- փ-խ-ն-կ-լ- -------------------- Կարո՞ղ եմ փոխանակել: 0
S-v--------agu-y-,-t-ye՞ -p--ak S____ m___________ t____ s_____ S-v-, m-k-r-g-՞-n- t-y-՞ s-i-a- ------------------------------- Sev՞, mokhragu՞yn, t’ye՞ spitak
Samozrejme. Իհ-րկ-: Ի______ Ի-ա-կ-: ------- Իհարկե: 0
Se--,--o--ra----n- t-ye---p-t-k S____ m___________ t____ s_____ S-v-, m-k-r-g-՞-n- t-y-՞ s-i-a- ------------------------------- Sev՞, mokhragu՞yn, t’ye՞ spitak
Zabalíme ju ako darček. Մեն---ր----ն------ա--թավոր--ք: Մ___ ո____ ն___ կ_____________ Մ-ն- ո-պ-ս ն-ե- կ-ա-ե-ա-ո-ե-ք- ------------------------------ Մենք որպես նվեր կփաթեթավորենք: 0
S-v՞---o------՞yn--t’------i--k S____ m___________ t____ s_____ S-v-, m-k-r-g-՞-n- t-y-՞ s-i-a- ------------------------------- Sev՞, mokhragu՞yn, t’ye՞ spitak
Tamto je pokladňa. Ա-նտեղ---ա--ր-ղ- -: Ա_____ դ________ է_ Ա-ն-ե- դ-ա-ա-կ-ն է- ------------------- Այնտեղ դրամարկղն է: 0
P’-o-k-r----e--e՞ts P_______ t___ m____ P-v-՞-’- t-y- m-՞-s ------------------- P’vo՞k’r t’ye me՞ts

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...