Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   no Handle

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [femtifire]

Handle

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. J------ -jø-e -- p---e-g. J__ v__ k____ e_ p_______ J-g v-l k-ø-e e- p-e-e-g- ------------------------- Jeg vil kjøpe en preseng. 0
Ale nič príliš drahé. M-n ik-e -oe --tfor d-r-. M__ i___ n__ a_____ d____ M-n i-k- n-e a-t-o- d-r-. ------------------------- Men ikke noe altfor dyrt. 0
Možno kabelku? Ka-sk-- en-ves--? K______ e_ v_____ K-n-k-e e- v-s-e- ----------------- Kanskje en veske? 0
Akú farbu by ste chceli? Hv----n ---ge ---k-r du? H______ f____ ø_____ d__ H-i-k-n f-r-e ø-s-e- d-? ------------------------ Hvilken farge ønsker du? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? S-a-t----u--e--er hv--? S_____ b___ e____ h____ S-a-t- b-u- e-l-r h-i-? ----------------------- Svart, brun eller hvit? 0
Veľkú alebo malú? S-or ---er -----? S___ e____ l_____ S-o- e-l-r l-t-n- ----------------- Stor eller liten? 0
Môžem sa pozrieť na túto? K-n-j-g få--- p- --n-e? K__ j__ f_ s_ p_ d_____ K-n j-g f- s- p- d-n-e- ----------------------- Kan jeg få se på denne? 0
Je z kože? E- d-t -kinn? E_ d__ s_____ E- d-t s-i-n- ------------- Er det skinn? 0
Alebo je z umelej hmoty? E-l---er d---pl-s- ---y--eti--? E____ e_ d__ p____ / s_________ E-l-r e- d-t p-a-t / s-n-e-i-k- ------------------------------- Eller er det plast / syntetisk? 0
Samozrejme z kože. Sk-nn, sel--ø---l--. S_____ s____________ S-i-n- s-l-f-l-e-i-. -------------------- Skinn, selvfølgelig. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Det----me--- --- --a-ite-. D__ e_ m____ g__ k________ D-t e- m-g-t g-d k-a-i-e-. -------------------------- Det er meget god kvalitet. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Og d---e--e-k-n e- vi-k---- ---e---. O_ d____ v_____ e_ v_______ r_______ O- d-n-e v-s-e- e- v-r-e-i- r-m-l-g- ------------------------------------ Og denne vesken er virkelig rimelig. 0
To sa mi páči. J---li-e---e-. J__ l____ d___ J-g l-k-r d-n- -------------- Jeg liker den. 0
Vezmem ju. Je- tar -e-. J__ t__ d___ J-g t-r d-n- ------------ Jeg tar den. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-- j-g mu-ige-- b--te-d-n? K__ j__ m_______ b____ d___ K-n j-g m-l-g-n- b-t-e d-n- --------------------------- Kan jeg muligens bytte den? 0
Samozrejme. Se-vfø-ge--g. S____________ S-l-f-l-e-i-. ------------- Selvfølgelig. 0
Zabalíme ju ako darček. V---an pa----de--i------ -r-s-n-. V_ k__ p____ d__ i__ s__ p_______ V- k-n p-k-e d-n i-n s-m p-e-e-g- --------------------------------- Vi kan pakke den inn som preseng. 0
Tamto je pokladňa. D-r--ort------a----. D__ b____ e_ k______ D-r b-r-e e- k-s-e-. -------------------- Der borte er kassen. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nórčina (1-100) MP3 nórčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...