Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   fi Käydä ostoksilla

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [viisikymmentäneljä]

Käydä ostoksilla

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ha-u-n --t-- --hj-n. H_____ o____ l______ H-l-a- o-t-a l-h-a-. -------------------- Haluan ostaa lahjan. 0
Ale nič príliš drahé. Mutt--ei-m--ään---i---k-l----a. M____ e_ m_____ l____ k________ M-t-a e- m-t-ä- l-i-n k-l-i-t-. ------------------------------- Mutta ei mitään liian kallista. 0
Možno kabelku? E----kä--l---un? E___ k__________ E-k- k-s-l-u-u-? ---------------- Ehkä käsilaukun? 0
Akú farbu by ste chceli? Mi-kä-väris-- halu--t-? M____ v______ h________ M-n-ä v-r-s-n h-l-a-t-? ----------------------- Minkä värisen haluatte? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? M-st----r-s-e-n va------oi-e-? M______ r______ v__ v_________ M-s-a-, r-s-e-n v-i v-l-o-s-n- ------------------------------ Mustan, ruskean vai valkoisen? 0
Veľkú alebo malú? Is-n------ie-en? I___ v__ p______ I-o- v-i p-e-e-? ---------------- Ison vai pienen? 0
Môžem sa pozrieť na túto? S--si-ko ---s----ät-? S_______ k_____ t____ S-i-i-k- k-t-o- t-t-? --------------------- Saisinko katsoa tätä? 0
Je z kože? Onk--se nah-aa? O___ s_ n______ O-k- s- n-h-a-? --------------- Onko se nahkaa? 0
Alebo je z umelej hmoty? V-i-onk- s- mu-via? V__ o___ s_ m______ V-i o-k- s- m-o-i-? ------------------- Vai onko se muovia? 0
Samozrejme z kože. Se o- t-ete-ki- n-h--a. S_ o_ t________ n______ S- o- t-e-e-k-n n-h-a-. ----------------------- Se on tietenkin nahkaa. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. T----on -ri--ise- l---u---. T___ o_ e________ l________ T-m- o- e-i-y-s-n l-a-u-a-. --------------------------- Tämä on erityisen laadukas. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. J- -äsil-u-k--on-o-k----i h-vin--d---i-en. J_ k_________ o_ o_______ h____ e_________ J- k-s-l-u-k- o- o-k-a-t- h-v-n e-u-l-n-n- ------------------------------------------ Ja käsilaukku on oikeasti hyvin edullinen. 0
To sa mi páči. Pi--n t--tä. P____ t_____ P-d-n t-s-ä- ------------ Pidän tästä. 0
Vezmem ju. O--n -äm-n. O___ t_____ O-a- t-m-n- ----------- Otan tämän. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? V----o-m-hd-l-isesti-vai---- -äm-n? V_____ m____________ v______ t_____ V-i-k- m-h-o-l-s-s-i v-i-t-a t-m-n- ----------------------------------- Voinko mahdollisesti vaihtaa tämän? 0
Samozrejme. Totta-a-. T________ T-t-a-a-. --------- Tottakai. 0
Zabalíme ju ako darček. Pakk---me -en-l-h-apa-----iin. P________ s__ l_______________ P-k-a-m-e s-n l-h-a-a-e-t-i-n- ------------------------------ Pakkaamme sen lahjapakettiiin. 0
Tamto je pokladňa. Ka--a o- ----l-. K____ o_ t______ K-s-a o- t-o-l-. ---------------- Kassa on tuolla. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + fínčina (1-100) MP3 fínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...