Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ka ყიდვა

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [ორმოცდათოთხმეტი]

54 [ormotsdatotkhmet'i]

ყიდვა

qidva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. სა-უ--ის ---ვ--მ---ა. ს_______ ყ____ მ_____ ს-ჩ-ქ-ი- ყ-დ-ა მ-ნ-ა- --------------------- საჩუქრის ყიდვა მინდა. 0
q-dva q____ q-d-a ----- qidva
Ale nič príliš drahé. მა-რამ--რ- ----------რი-. მ_____ ა__ თ_ ი__ ძ______ მ-გ-ა- ა-ც თ- ი-ე ძ-ი-ი-. ------------------------- მაგრამ არც თუ ისე ძვირის. 0
q-d-a q____ q-d-a ----- qidva
Možno kabelku? ი---ბ---ლჩ-ნ--? ი____ ხ________ ი-ნ-ბ ხ-ლ-ა-თ-? --------------- იქნებ ხელჩანთა? 0
sachu--is --d-----n--. s________ q____ m_____ s-c-u-r-s q-d-a m-n-a- ---------------------- sachukris qidva minda.
Akú farbu by ste chceli? რა ფ-რი-----ა-თ? რ_ ფ___ გ_______ რ- ფ-რ- გ-ე-ა-თ- ---------------- რა ფერი გნებავთ? 0
sa-hu--is-qidv- -i-d-. s________ q____ m_____ s-c-u-r-s q-d-a m-n-a- ---------------------- sachukris qidva minda.
Čiernu, hnedú, alebo bielu? შავი,-ყავი----ი-თუ -ე-რ-? შ____ ყ________ თ_ თ_____ შ-ვ-, ყ-ვ-ს-ე-ი თ- თ-თ-ი- ------------------------- შავი, ყავისფერი თუ თეთრი? 0
s---u--i--q-----min-a. s________ q____ m_____ s-c-u-r-s q-d-a m-n-a- ---------------------- sachukris qidva minda.
Veľkú alebo malú? დიდი-თ- --ტ-რ-? დ___ თ_ პ______ დ-დ- თ- პ-ტ-რ-? --------------- დიდი თუ პატარა? 0
m-g--m ---- ---i-- -z---i-. m_____ a___ t_ i__ d_______ m-g-a- a-t- t- i-e d-v-r-s- --------------------------- magram arts tu ise dzviris.
Môžem sa pozrieť na túto? შე-ძლე---ვ-ახ-? შ_______ ვ_____ შ-ი-ლ-ბ- ვ-ა-ო- --------------- შეიძლება ვნახო? 0
mag-a- --t- -u-is--dzv-r--. m_____ a___ t_ i__ d_______ m-g-a- a-t- t- i-e d-v-r-s- --------------------------- magram arts tu ise dzviris.
Je z kože? ტ--ვის---ი-? ტ_____ ა____ ტ-ა-ი- ა-ი-? ------------ ტყავის არის? 0
ma-ram----s-t--is- -zv---s. m_____ a___ t_ i__ d_______ m-g-a- a-t- t- i-e d-v-r-s- --------------------------- magram arts tu ise dzviris.
Alebo je z umelej hmoty? თუ-ხელო----ი-? თ_ ხ__________ თ- ხ-ლ-ვ-უ-ი-? -------------- თუ ხელოვნურია? 0
ik-e- --e-c-a---? i____ k__________ i-n-b k-e-c-a-t-? ----------------- ikneb khelchanta?
Samozrejme z kože. ტყ--ის--რა-თქ-ა -ნდ-. ტ______ რ_ თ___ უ____ ტ-ა-ი-, რ- თ-მ- უ-დ-. --------------------- ტყავის, რა თქმა უნდა. 0
ikn-b-khe-c---ta? i____ k__________ i-n-b k-e-c-a-t-? ----------------- ikneb khelchanta?
To je obzvlášť dobrá kvalita. ე--გან-აკ-----ი- ----სხი--ია. ე_ გ____________ ხ___________ ე- გ-ნ-ა-უ-რ-ბ-თ ხ-რ-ს-ი-ნ-ა- ----------------------------- ეს განსაკუთრებით ხარისხიანია. 0
i--eb---e-cha-t-? i____ k__________ i-n-b k-e-c-a-t-? ----------------- ikneb khelchanta?
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. ხელჩანთა მ---ლ-ც--ა---. ხ_______ მ______ ი_____ ხ-ლ-ა-თ- მ-რ-ლ-ც ი-ფ-ა- ----------------------- ხელჩანთა მართლაც იაფია. 0
r- per----e-a--? r_ p___ g_______ r- p-r- g-e-a-t- ---------------- ra peri gnebavt?
To sa mi páči. მ--წ-ნს. მ_______ მ-მ-ო-ს- -------- მომწონს. 0
ra-pe-i gn-b--t? r_ p___ g_______ r- p-r- g-e-a-t- ---------------- ra peri gnebavt?
Vezmem ju. ვიყ--ი. ვ______ ვ-ყ-დ-. ------- ვიყიდი. 0
ra-per- -nebav-? r_ p___ g_______ r- p-r- g-e-a-t- ---------------- ra peri gnebavt?
Môžem ju eventuálne vymeniť? გ-მო--ლა-შ-სა-ლებ-ლი-? გ_______ შ____________ გ-მ-ც-ლ- შ-ს-ძ-ე-ე-ი-? ---------------------- გამოცვლა შესაძლებელია? 0
s-a--,-q-v-s-e-- -- tet-i? s_____ q________ t_ t_____ s-a-i- q-v-s-e-i t- t-t-i- -------------------------- shavi, qavisperi tu tetri?
Samozrejme. რა-თქ---უნდა. რ_ თ___ უ____ რ- თ-მ- უ-დ-. ------------- რა თქმა უნდა. 0
shavi--qa-isp--- ---t----? s_____ q________ t_ t_____ s-a-i- q-v-s-e-i t- t-t-i- -------------------------- shavi, qavisperi tu tetri?
Zabalíme ju ako darček. გ--იხ-ევთ---გ-----ა--ქ-რ-. გ________ რ_____ ს________ გ-გ-ხ-ე-თ რ-გ-რ- ს-ჩ-ქ-რ-. -------------------------- გაგიხვევთ როგორც საჩუქარს. 0
sha--- q-vi-p--i tu ---r-? s_____ q________ t_ t_____ s-a-i- q-v-s-e-i t- t-t-i- -------------------------- shavi, qavisperi tu tetri?
Tamto je pokladňa. ი- -------ლა-ო. ი_ ა___ ს______ ი- ა-ი- ს-ლ-რ-. --------------- იქ არის სალარო. 0
d-----u p'-t---a? d___ t_ p________ d-d- t- p-a-'-r-? ----------------- didi tu p'at'ara?

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...