Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   ka უარყოფა 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [სამოცდახუთი]

65 [samotsdakhuti]

უარყოფა 2

uarqopa 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? ბე-ედ- ძ--რ--? ბ_____ ძ______ ბ-ჭ-დ- ძ-ი-ი-? -------------- ბეჭედი ძვირია? 0
u-r---- 2 u______ 2 u-r-o-a 2 --------- uarqopa 2
Nie, stojí len sto eur. ა-----ს მ-ო----ასი ევრო--ი--. ა___ ი_ მ_____ ა__ ე___ ღ____ ა-ა- ი- მ-ო-ო- ა-ი ე-რ- ღ-რ-. ----------------------------- არა, ის მხოლოდ ასი ევრო ღირს. 0
ua----- 2 u______ 2 u-r-o-a 2 --------- uarqopa 2
Ale mám len päťdesiať. მაგრა----------დ----ოც-ა-თი-მ--ვს. მ_____ მ_ მ_____ ო_________ მ_____ მ-გ-ა- მ- მ-ო-ო- ო-მ-ც-ა-თ- მ-ქ-ს- ---------------------------------- მაგრამ მე მხოლოდ ორმოცდაათი მაქვს. 0
be-h'e-i ---ir--? b_______ d_______ b-c-'-d- d-v-r-a- ----------------- bech'edi dzviria?
Si už hotový? უკ---მ-ა---არ? უ___ მ___ ხ___ უ-ვ- მ-ა- ხ-რ- -------------- უკვე მზად ხარ? 0
ar-- -- --h-----a----v-------s. a___ i_ m______ a__ e___ g_____ a-a- i- m-h-l-d a-i e-r- g-i-s- ------------------------------- ara, is mkholod asi evro ghirs.
Nie, ešte nie. არ---ჯერ-ა-ა. ა___ ჯ__ ა___ ა-ა- ჯ-რ ა-ა- ------------- არა, ჯერ არა. 0
a-a, is -kh---d--si--v------r-. a___ i_ m______ a__ e___ g_____ a-a- i- m-h-l-d a-i e-r- g-i-s- ------------------------------- ara, is mkholod asi evro ghirs.
Ale hneď budem hotový. მ-გ-ამ--------მ--დ--იქნებ-. მ_____ ა_____ მ___ ვ_______ მ-გ-ა- ა-ლ-ვ- მ-ა- ვ-ქ-ე-ი- --------------------------- მაგრამ ახლავე მზად ვიქნები. 0
ar-- is mkhol-d -------- --i-s. a___ i_ m______ a__ e___ g_____ a-a- i- m-h-l-d a-i e-r- g-i-s- ------------------------------- ara, is mkholod asi evro ghirs.
Chcel by si ešte polievku? გ-ნდ--კი-ე------? გ____ კ____ ს____ გ-ნ-ა კ-დ-ვ ს-პ-? ----------------- გინდა კიდევ სუპი? 0
ma---- me--k-o-o--o-mot-d-a-i--ak-s. m_____ m_ m______ o__________ m_____ m-g-a- m- m-h-l-d o-m-t-d-a-i m-k-s- ------------------------------------ magram me mkholod ormotsdaati makvs.
Nie, už nechcem. არა--აღ-რ-მი-დ-. ა___ ა___ მ_____ ა-ა- ა-ა- მ-ნ-ა- ---------------- არა, აღარ მინდა. 0
m-g-am -e mkho-od -r-ot-da--- -ak--. m_____ m_ m______ o__________ m_____ m-g-a- m- m-h-l-d o-m-t-d-a-i m-k-s- ------------------------------------ magram me mkholod ormotsdaati makvs.
Ale ešte jednu zmrzlinu. მ-გ--- კ--ევ ერ-ი-ნაყინ-? მ_____ კ____ ე___ ნ______ მ-გ-ა- კ-დ-ვ ე-თ- ნ-ყ-ნ-? ------------------------- მაგრამ კიდევ ერთი ნაყინი? 0
ma-ra---- -k--lod ---ots-a-t- makvs. m_____ m_ m______ o__________ m_____ m-g-a- m- m-h-l-d o-m-t-d-a-i m-k-s- ------------------------------------ magram me mkholod ormotsdaati makvs.
Bývaš tu už dlho? უკ-ე -----ხანი---ქ ც--ვ-ო-? უ___ დ___ ხ____ ა_ ც_______ უ-ვ- დ-დ- ხ-ნ-ა ა- ც-ო-რ-ბ- --------------------------- უკვე დიდი ხანია აქ ცხოვრობ? 0
u--v- -zad ----? u____ m___ k____ u-'-e m-a- k-a-? ---------------- uk've mzad khar?
Nie, len jeden mesiac. არ-,-მ-ოლო----თ--თ---. ა___ მ_____ ე___ თ____ ა-ა- მ-ო-ო- ე-თ- თ-ე-. ---------------------- არა, მხოლოდ ერთი თვეა. 0
ar---jer-a--. a___ j__ a___ a-a- j-r a-a- ------------- ara, jer ara.
Ale poznám už veľa ľudí. მა---მ -კვ-----რ-ხა-ხ- ვი--ო-. მ_____ უ___ ბ___ ხ____ ვ______ მ-გ-ა- უ-ვ- ბ-ვ- ხ-ლ-ს ვ-ც-ო-. ------------------------------ მაგრამ უკვე ბევრ ხალხს ვიცნობ. 0
a-a,---r-ara. a___ j__ a___ a-a- j-r a-a- ------------- ara, jer ara.
Ideš zajtra domov? ხვ-- სახლ-ი--ი-----? ხ___ ს_____ მ_______ ხ-ა- ს-ხ-შ- მ-დ-ხ-რ- -------------------- ხვალ სახლში მიდიხარ? 0
a--,-j----ra. a___ j__ a___ a-a- j-r a-a- ------------- ara, jer ara.
Nie, až cez víkend. არ-,-მ-ოლოდ შ-ბ---კვი-ას. ა___ მ_____ შ____________ ა-ა- მ-ო-ო- შ-ბ-თ-კ-ი-ა-. ------------------------- არა, მხოლოდ შაბათ-კვირას. 0
m-g----ak---ve ---d-v-k-eb-. m_____ a______ m___ v_______ m-g-a- a-h-a-e m-a- v-k-e-i- ---------------------------- magram akhlave mzad viknebi.
Ale vrátim sa už v nedeľu. მა-------ირ--ვ--დ--ბრ-ნდ--ი. მ_____ კ_______ დ___________ მ-გ-ა- კ-ი-ა-ვ- დ-ვ-რ-ნ-ე-ი- ---------------------------- მაგრამ კვირასვე დავბრუნდები. 0
m-g-am -----ve m-a- -i-n--i. m_____ a______ m___ v_______ m-g-a- a-h-a-e m-a- v-k-e-i- ---------------------------- magram akhlave mzad viknebi.
Je tvoja dcéra už dospelá? შ--ი--ალ-შვი-- უ--ე გ-----დ-? შ___ ქ________ უ___ გ________ შ-ნ- ქ-ლ-შ-ი-ი უ-ვ- გ-ი-ა-დ-? ----------------------------- შენი ქალიშვილი უკვე გაიზარდა? 0
mag-am -k---v--m-a----k---i. m_____ a______ m___ v_______ m-g-a- a-h-a-e m-a- v-k-e-i- ---------------------------- magram akhlave mzad viknebi.
Nie, má iba sedemnásť. არა, ი---ერ ----ო- --ი-მ--- -ლის --ი-. ა___ ი_ ჯ__ მ_____ ჩ_______ წ___ ა____ ა-ა- ი- ჯ-რ მ-ო-ო- ჩ-ი-მ-ტ- წ-ი- ა-ი-. -------------------------------------- არა, ის ჯერ მხოლოდ ჩვიდმეტი წლის არის. 0
g-nda-k'-de------i? g____ k_____ s_____ g-n-a k-i-e- s-p-i- ------------------- ginda k'idev sup'i?
Ale už má priateľa. მა--ამ მ-----ვ---ეგო-არი-ჰ-ა-ს. მ_____ მ__ უ___ მ_______ ჰ_____ მ-გ-ა- მ-ს უ-ვ- მ-გ-ბ-რ- ჰ-ა-ს- ------------------------------- მაგრამ მას უკვე მეგობარი ჰყავს. 0
ar----gh-r-mi---. a___ a____ m_____ a-a- a-h-r m-n-a- ----------------- ara, aghar minda.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!