Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   ro Negaţie 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [şaizeci şi cinci]

Negaţie 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? E-te-sc--p--nelu-? E___ s____ i______ E-t- s-u-p i-e-u-? ------------------ Este scump inelul? 0
Nie, stojí len sto eur. Nu,--u---s-ă -ec-- o--ută--- Eu-o. N__ n_ c____ d____ o s___ d_ E____ N-, n- c-s-ă d-c-t o s-t- d- E-r-. ---------------------------------- Nu, nu costă decât o sută de Euro. 0
Ale mám len päťdesiať. D------a--nu----c----ze-i. D__ e_ a_ n____ c_________ D-r e- a- n-m-i c-n-i-e-i- -------------------------- Dar eu am numai cincizeci. 0
Si už hotový? E--i -a-a ----? E___ g___ d____ E-t- g-t- d-j-? --------------- Eşti gata deja? 0
Nie, ešte nie. Nu,-încă n-. N__ î___ n__ N-, î-c- n-. ------------ Nu, încă nu. 0
Ale hneď budem hotový. D-r-----i-t s--t g---. D__ i______ s___ g____ D-r i-e-i-t s-n- g-t-. ---------------------- Dar imediat sunt gata. 0
Chcel by si ešte polievku? M----o-e-t--supă? M__ d______ s____ M-i d-r-ş-i s-p-? ----------------- Mai doreşti supă? 0
Nie, už nechcem. Nu, nu-m-i---r-sc. N__ n_ m__ d______ N-, n- m-i d-r-s-. ------------------ Nu, nu mai doresc. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. D-r în-ă------h-ţa--. D__ î___ o î_________ D-r î-c- o î-g-e-a-ă- --------------------- Dar încă o îngheţată. 0
Bývaš tu už dlho? Locuie--- -- -ult-t-m----c-? L________ d_ m___ t___ a____ L-c-i-ş-i d- m-l- t-m- a-c-? ---------------------------- Locuieşti de mult timp aici? 0
Nie, len jeden mesiac. Nu- -bia-d- o lună. N__ a___ d_ o l____ N-, a-i- d- o l-n-. ------------------- Nu, abia de o lună. 0
Ale poznám už veľa ľudí. D-- --n--c -e-a --l------so-n-. D__ c_____ d___ m____ p________ D-r c-n-s- d-j- m-l-e p-r-o-n-. ------------------------------- Dar cunosc deja multe persoane. 0
Ideš zajtra domov? Me-gi -âi-e--ca-ă? M____ m____ a_____ M-r-i m-i-e a-a-ă- ------------------ Mergi mâine acasă? 0
Nie, až cez víkend. Nu,-numa- -----â-ş-t----s--t-mâ-ă. N__ n____ l_ s______ d_ s_________ N-, n-m-i l- s-â-ş-t d- s-p-ă-â-ă- ---------------------------------- Nu, numai la sfârşit de săptămână. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Dar-mă în---- de-a--u-----ă. D__ m_ î_____ d___ d________ D-r m- î-t-r- d-j- d-m-n-c-. ---------------------------- Dar mă întorc deja duminică. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? F-i-a ----ste---ja--a--r-? F____ t_ e___ d___ m______ F-i-a t- e-t- d-j- m-j-r-? -------------------------- Fiica ta este deja majoră? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-, -re-----i şap--sp-e-ece ---. N__ a__ n____ ş____________ a___ N-, a-e n-m-i ş-p-e-p-e-e-e a-i- -------------------------------- Nu, are numai şaptesprezece ani. 0
Ale už má priateľa. Dar-a---de-a-u- pr--ten. D__ a__ d___ u_ p_______ D-r a-e d-j- u- p-i-t-n- ------------------------ Dar are deja un prieten. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + rumunčina (1-100) MP3 rumunčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!