Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   ro În tren

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [treizeci şi patru]

În tren

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Ac-s-a--s-- tr-nu----re B-----? A_____ e___ t_____ s___ B______ A-e-t- e-t- t-e-u- s-r- B-r-i-? ------------------------------- Acesta este trenul spre Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? Cân----e-c- -r-nu-? C___ p_____ t______ C-n- p-e-c- t-e-u-? ------------------- Când pleacă trenul? 0
Kedy príde vlak do Berlína? C-n---ju--- -----l ---B---in? C___ a_____ t_____ l_ B______ C-n- a-u-g- t-e-u- l- B-r-i-? ----------------------------- Când ajunge trenul la Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? S---a-i--ă---ot--ă--r-c? S__________ p__ s_ t____ S-u-a-i-m-, p-t s- t-e-? ------------------------ Scuzaţi-mă, pot să trec? 0
Myslím si, že to je moje miesto. C--- că---es-a-es---lo----meu. C___ c_ a_____ e___ l____ m___ C-e- c- a-e-t- e-t- l-c-l m-u- ------------------------------ Cred că acesta este locul meu. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. C--d -- st-ţ---e lo-ul--e-. C___ c_ s____ p_ l____ m___ C-e- c- s-a-i p- l-c-l m-u- --------------------------- Cred că staţi pe locul meu. 0
Kde je lôžkový vozeň? U--- ---- vag-n-- -e dor-it? U___ e___ v______ d_ d______ U-d- e-t- v-g-n-l d- d-r-i-? ---------------------------- Unde este vagonul de dormit? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. V-g-nu--de-dormi---s-e -- --pătul-t-enu-ui. V______ d_ d_____ e___ l_ c______ t________ V-g-n-l d- d-r-i- e-t- l- c-p-t-l t-e-u-u-. ------------------------------------------- Vagonul de dormit este la capătul trenului. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Şi---de este-v----ul--e--a---n-? – În--a--. Ş_ u___ e___ v______ r__________ – Î_ f____ Ş- u-d- e-t- v-g-n-l r-s-a-r-n-? – Î- f-ţ-. ------------------------------------------- Şi unde este vagonul restaurant? – În faţă. 0
Môžem spať dole? Po- ----orm--os? P__ s_ d___ j___ P-t s- d-r- j-s- ---------------- Pot să dorm jos? 0
Môžem spať v strede? Po- -ă --r- l--m--loc? P__ s_ d___ l_ m______ P-t s- d-r- l- m-j-o-? ---------------------- Pot să dorm la mijloc? 0
Môžem spať hore? Pot să----- sus? P__ s_ d___ s___ P-t s- d-r- s-s- ---------------- Pot să dorm sus? 0
Kedy budeme na hranici? C--d-----g---la-g-a----? C___ a______ l_ g_______ C-n- a-u-g-m l- g-a-i-ă- ------------------------ Când ajungem la graniţă? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? C-t -ur--z- ---ăto--- până-la ----i-? C__ d______ c________ p___ l_ B______ C-t d-r-a-ă c-l-t-r-a p-n- l- B-r-i-? ------------------------------------- Cât durează călătoria până la Berlin? 0
Má vlak meškanie? Ar--tr-nu--î--ârzier-? A__ t_____ î__________ A-e t-e-u- î-t-r-i-r-? ---------------------- Are trenul întârziere? 0
Máte niečo na čítanie? A--ţ- -e-- -- c-tit? A____ c___ d_ c_____ A-e-i c-v- d- c-t-t- -------------------- Aveţi ceva de citit? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Se p-at- p-im- -ic- -e---d- mâ---t--i-de --u-? S_ p____ p____ a___ c___ d_ m_____ ş_ d_ b____ S- p-a-e p-i-i a-c- c-v- d- m-n-a- ş- d- b-u-? ---------------------------------------------- Se poate primi aici ceva de mâncat şi de băut? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? M- -re---i-vă -o- ------ -.--? M_ t______ v_ r__ l_ o__ 7____ M- t-e-i-i v- r-g l- o-a 7-0-? ------------------------------ Mă treziţi vă rog la ora 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!