Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   lt Traukinyje

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trisdešimt keturi]

Traukinyje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Ar --- -ra--in-- --B---y-ą? A_ t__ t________ į B_______ A- t-i t-a-k-n-s į B-r-y-ą- --------------------------- Ar tai traukinys į Berlyną? 0
Kedy odchádza vlak? Ka-a -ra-k--ys---v----a? K___ t________ i________ K-d- t-a-k-n-s i-v-k-t-? ------------------------ Kada traukinys išvyksta? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Ka-a-t-a-ki-y- at-y--ta-į-Ber--n-? K___ t________ a_______ į B_______ K-d- t-a-k-n-s a-v-k-t- į B-r-y-ą- ---------------------------------- Kada traukinys atvyksta į Berlyną? 0
Prepáčte, môžem prejsť? At-ipra-a----r-g-l-u--ra--t-? A__________ a_ g____ p_______ A-s-p-a-a-, a- g-l-u p-a-i-i- ----------------------------- Atsiprašau, ar galiu praeiti? 0
Myslím si, že to je moje miesto. (--- m--a-- k---tai-m-n----et-. (___ m_____ k__ t__ m___ v_____ (-š- m-n-u- k-d t-i m-n- v-e-a- ------------------------------- (Aš) manau, kad tai mano vieta. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. (A-) --na-- -a---jū---sėd-------o---e-oje. (___ m_____ k__ (____ s_____ m___ v_______ (-š- m-n-u- k-d (-ū-) s-d-t- m-n- v-e-o-e- ------------------------------------------ (Aš) manau, kad (jūs) sėdite mano vietoje. 0
Kde je lôžkový vozeň? Ku----- -i--a--sis -ago-as? K__ y__ m_________ v_______ K-r y-a m-e-a-a-i- v-g-n-s- --------------------------- Kur yra miegamasis vagonas? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Mi-gamas-s-vag-n-- --- -raukin---g---. M_________ v______ y__ t________ g____ M-e-a-a-i- v-g-n-s y-a t-a-k-n-o g-l-. -------------------------------------- Miegamasis vagonas yra traukinio gale. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. O k-- --a vag---s--e--o---as? ---r-ek--e. O k__ y__ v__________________ — P________ O k-r y-a v-g-n-s-r-s-o-a-a-? — P-i-k-j-. ----------------------------------------- O kur yra vagonas-restoranas? — Priekyje. 0
Môžem spať dole? Ar-g--iu-mi---t- apa-io-e? A_ g____ m______ a________ A- g-l-u m-e-o-i a-a-i-j-? -------------------------- Ar galiu miegoti apačioje? 0
Môžem spať v strede? Ar -ali--m-e---i ---u-yj-? A_ g____ m______ v________ A- g-l-u m-e-o-i v-d-r-j-? -------------------------- Ar galiu miegoti viduryje? 0
Môžem spať hore? Ar---l-- mi-g-ti--irš---? A_ g____ m______ v_______ A- g-l-u m-e-o-i v-r-u-e- ------------------------- Ar galiu miegoti viršuje? 0
Kedy budeme na hranici? Ka------im---ri----eno-? K___ b_____ p___ s______ K-d- b-s-m- p-i- s-e-o-? ------------------------ Kada būsime prie sienos? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Kiek t--nka--e--o-- į Berl---? K___ t_____ k______ į B_______ K-e- t-u-k- k-l-o-ė į B-r-y-ą- ------------------------------ Kiek trunka kelionė į Berlyną? 0
Má vlak meškanie? A---r---iny--vė--o--? A_ t________ v_______ A- t-a-k-n-s v-l-o-a- --------------------- Ar traukinys vėluoja? 0
Máte niečo na čítanie? Ar--ur-te-k- -----pas-ait-t-? A_ t_____ k_ n___ p__________ A- t-r-t- k- n-r- p-s-a-t-t-? ----------------------------- Ar turite ką nors paskaityti? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? A- -i--ga--ma --uti-ko -o-- --a)----gyt- ---(atsi) g--t-? A_ č__ g_____ g____ k_ n___ (___ v______ i_ (_____ g_____ A- č-a g-l-m- g-u-i k- n-r- (-a- v-l-y-i i- (-t-i- g-r-i- --------------------------------------------------------- Ar čia galima gauti ko nors (pa) valgyti ir (atsi) gerti? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Ar---lit- m----paža----i-- (s--t--tą--va--n-ą? A_ g_____ m___ p________ 7 (_________ v_______ A- g-l-t- m-n- p-ž-d-n-i 7 (-e-t-n-ą- v-l-n-ą- ---------------------------------------------- Ar galite mane pažadinti 7 (septintą) valandą? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!