Т--а--и-е-в--кът -а--ер-и-?
Т___ л_ е в_____ з_ Б______
Т-в- л- е в-а-ъ- з- Б-р-и-?
---------------------------
Това ли е влакът за Берлин? 0 Vy- -l-kaV__ v____V-v v-a-a---------Vyv vlaka
Сп-лни-- в---н е - к--я--а------.
С_______ в____ е в к___ н_ в_____
С-а-н-я- в-г-н е в к-а- н- в-а-а-
---------------------------------
Спалният вагон е в края на влака. 0 K------y--a--la---?K___ t_____ v______K-g- t-y-v- v-a-y-?-------------------Koga trygva vlakyt?
А-къде е---г---р-с--рант-т- –-В -ача-от-.
А к___ е в_________________ – В н________
А к-д- е в-г-н-р-с-о-а-т-т- – В н-ч-л-т-.
-----------------------------------------
А къде е вагон-ресторантът? – В началото. 0 Koga---is-iga -l-k-----B--lin?K___ p_______ v_____ v B______K-g- p-i-t-g- v-a-y- v B-r-i-?------------------------------Koga pristiga vlakyt v Berlin?
Мож--л--да --- - -р-д-т-?
М___ л_ д_ с__ в с_______
М-ж- л- д- с-я в с-е-а-а-
-------------------------
Може ли да спя в средата? 0 K-g- --is-i-a --ak---- --rli-?K___ p_______ v_____ v B______K-g- p-i-t-g- v-a-y- v B-r-i-?------------------------------Koga pristiga vlakyt v Berlin?
Ту- м-ж---- д--с- --пи н--о -- я-ене и --е-е?
Т__ м___ л_ д_ с_ к___ н___ з_ я____ и п_____
Т-к м-ж- л- д- с- к-п- н-щ- з- я-е-е и п-е-е-
---------------------------------------------
Тук може ли да се купи нещо за ядене и пиене? 0 M-s-ya- ----tov---- moet---yas--.M______ c__ t___ y_ m____ m______M-s-y-, c-e t-v- y- m-e-o m-a-t-.---------------------------------Mislya, che tova ye moeto myasto.
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!