Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   da I toget

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [fireogtredive]

I toget

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Er--et--o--t --l B-r-i-? E_ d__ t____ t__ B______ E- d-t t-g-t t-l B-r-i-? ------------------------ Er det toget til Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? H-o-n------ --g-t? H______ g__ t_____ H-o-n-r g-r t-g-t- ------------------ Hvornår går toget? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Hvo---- ---omm-- -og-t -il-Ber-in? H______ a_______ t____ t__ B______ H-o-n-r a-k-m-e- t-g-t t-l B-r-i-? ---------------------------------- Hvornår ankommer toget til Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? U-dsk--d, -å j---------for--? U________ m_ j__ k____ f_____ U-d-k-l-, m- j-g k-m-e f-r-i- ----------------------------- Undskyld, må jeg komme forbi? 0
Myslím si, že to je moje miesto. J-g t-o---d-t e--mi- p---s. J__ t____ d__ e_ m__ p_____ J-g t-o-, d-t e- m-n p-a-s- --------------------------- Jeg tror, det er min plads. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. J-- tror,-d- -idd-r-på-m-n ---ds. J__ t____ d_ s_____ p_ m__ p_____ J-g t-o-, d- s-d-e- p- m-n p-a-s- --------------------------------- Jeg tror, du sidder på min plads. 0
Kde je lôžkový vozeň? H-----r --vev-g---? H___ e_ s__________ H-o- e- s-v-v-g-e-? ------------------- Hvor er sovevognen? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. So---o-n-- er---de- b-----t- -e---f -----. S_________ e_ i d__ b_______ d__ a_ t_____ S-v-v-g-e- e- i d-n b-g-r-t- d-l a- t-g-t- ------------------------------------------ Sovevognen er i den bagerste del af toget. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Og hvor er spi-e---nen? –-I -e---o--est- del. O_ h___ e_ s___________ – I d__ f_______ d___ O- h-o- e- s-i-e-o-n-n- – I d-n f-r-e-t- d-l- --------------------------------------------- Og hvor er spisevognen? – I den forreste del. 0
Môžem spať dole? Må-----so-e--ed---t? M_ j__ s___ n_______ M- j-g s-v- n-d-r-t- -------------------- Må jeg sove nederst? 0
Môžem spať v strede? Må j-- ---- - mi---n? M_ j__ s___ i m______ M- j-g s-v- i m-d-e-? --------------------- Må jeg sove i midten? 0
Môžem spať hore? Må jeg--ov---ve---? M_ j__ s___ ø______ M- j-g s-v- ø-e-s-? ------------------- Må jeg sove øverst? 0
Kedy budeme na hranici? H--r--r -- vi v-- -----e-? H______ e_ v_ v__ g_______ H-o-n-r e- v- v-d g-æ-s-n- -------------------------- Hvornår er vi ved grænsen? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? H-or læ--e---rer--u-e- -il---r-in? H___ l____ v____ t____ t__ B______ H-o- l-n-e v-r-r t-r-n t-l B-r-i-? ---------------------------------- Hvor længe varer turen til Berlin? 0
Má vlak meškanie? E--to--t----s-n-e-? E_ t____ f_________ E- t-g-t f-r-i-k-t- ------------------- Er toget forsinket? 0
Máte niečo na čítanie? Har d-----et at---s- i? H__ d_ n____ a_ l___ i_ H-r d- n-g-t a- l-s- i- ----------------------- Har du noget at læse i? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Kan-m-n -å-noget-a- --i----- dri-ke -e-? K__ m__ f_ n____ a_ s____ o_ d_____ h___ K-n m-n f- n-g-t a- s-i-e o- d-i-k- h-r- ---------------------------------------- Kan man få noget at spise og drikke her? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Vi- -u-væ-- -å ---li- -t-v-kke--ig k-okk----? V__ d_ v___ s_ v_____ a_ v____ m__ k______ 7_ V-l d- v-r- s- v-n-i- a- v-k-e m-g k-o-k-n 7- --------------------------------------------- Vil du være så venlig at vække mig klokken 7? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!