Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   da Bisætninger med ”om“

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [treoghalvfems]

Bisætninger med ”om“

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. J-g --- --ke---m --n-el-k-r --g. J__ v__ i____ o_ h__ e_____ m___ J-g v-d i-k-, o- h-n e-s-e- m-g- -------------------------------- Jeg ved ikke, om han elsker mig. 0
Neviem, či sa vráti. J-g v-d -k-e,----h-n k--m---ti-ba--. J__ v__ i____ o_ h__ k_____ t_______ J-g v-d i-k-, o- h-n k-m-e- t-l-a-e- ------------------------------------ Jeg ved ikke, om han kommer tilbage. 0
Neviem, či mi zavolá. Jeg -ed-ikke---- --n----g-r---- mig. J__ v__ i____ o_ h__ r_____ t__ m___ J-g v-d i-k-, o- h-n r-n-e- t-l m-g- ------------------------------------ Jeg ved ikke, om han ringer til mig. 0
Či ma vôbec ľúbi? Mo- h-- ---ke--m-g? M__ h__ e_____ m___ M-n h-n e-s-e- m-g- ------------------- Mon han elsker mig? 0
Či sa vôbec vráti? M-n-han-ko-m-r---l-ag-? M__ h__ k_____ t_______ M-n h-n k-m-e- t-l-a-e- ----------------------- Mon han kommer tilbage? 0
Či mi vôbec zavolá? M-n h-n ri-------- -ig? M__ h__ r_____ t__ m___ M-n h-n r-n-e- t-l m-g- ----------------------- Mon han ringer til mig? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Jeg-s-ør-er-mig-s-l---o--ha- -ænk-r-p--m--. J__ s______ m__ s____ o_ h__ t_____ p_ m___ J-g s-ø-g-r m-g s-l-, o- h-n t-n-e- p- m-g- ------------------------------------------- Jeg spørger mig selv, om han tænker på mig. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Jeg --ørge- --- s-lv,-o- -a- h-r-----nd-n. J__ s______ m__ s____ o_ h__ h__ e_ a_____ J-g s-ø-g-r m-g s-l-, o- h-n h-r e- a-d-n- ------------------------------------------ Jeg spørger mig selv, om han har en anden. 0
Pýtam sa, či klame. Jeg-s---ger -i----lv, -m-h---l-v--. J__ s______ m__ s____ o_ h__ l_____ J-g s-ø-g-r m-g s-l-, o- h-n l-v-r- ----------------------------------- Jeg spørger mig selv, om han lyver. 0
Či len na mňa myslí? M-- -an -ænk---på-mi-? M__ h__ t_____ p_ m___ M-n h-n t-n-e- p- m-g- ---------------------- Mon han tænker på mig? 0
Či len nemá nejakú druhú? Mo- h-n-h---en -nd--? M__ h__ h__ e_ a_____ M-n h-n h-r e- a-d-n- --------------------- Mon han har en anden? 0
Či len hovorí pravdu? Mo- -an-s---- -a--h-de-? M__ h__ s____ s_________ M-n h-n s-g-r s-n-h-d-n- ------------------------ Mon han siger sandheden? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Je- -vi-ler -å- -- -a--v---eli--k-n l-d- m--. J__ t______ p__ a_ h__ v_______ k__ l___ m___ J-g t-i-l-r p-, a- h-n v-r-e-i- k-n l-d- m-g- --------------------------------------------- Jeg tvivler på, at han virkelig kan lide mig. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Je--tvivl-r -å,-a- h-n skr---r--i- --g. J__ t______ p__ a_ h__ s______ t__ m___ J-g t-i-l-r p-, a- h-n s-r-v-r t-l m-g- --------------------------------------- Jeg tvivler på, at han skriver til mig. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. J-g--vi-l-- --- a---an-gi-te- -----e-----. J__ t______ p__ a_ h__ g_____ s__ m__ m___ J-g t-i-l-r p-, a- h-n g-f-e- s-g m-d m-g- ------------------------------------------ Jeg tvivler på, at han gifter sig med mig. 0
Ći ma má len naozaj rád? M-n -------kel-g kan -i---mig? M__ h__ v_______ k__ l___ m___ M-n h-n v-r-e-i- k-n l-d- m-g- ------------------------------ Mon han virkelig kan lide mig? 0
Či mi len napíše? M-- h------i-e- --- mi-? M__ h__ s______ t__ m___ M-n h-n s-r-v-r t-l m-g- ------------------------ Mon han skriver til mig? 0
Či sa len so mnou ožení? Mo--h-n--i---- -i- --- ---? M__ h__ g_____ s__ m__ m___ M-n h-n g-f-e- s-g m-d m-g- --------------------------- Mon han gifter sig med mig? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...