Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   af Bysinne met of

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [drie en negentig]

Bysinne met of

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Ek--e------ o---y -y li-f -e-----. E_ w___ n__ o_ h_ m_ l___ h__ n___ E- w-e- n-e o- h- m- l-e- h-t n-e- ---------------------------------- Ek weet nie of hy my lief het nie. 0
Neviem, či sa vráti. Ek ---t-nie -- -y--eru-k-m nie. E_ w___ n__ o_ h_ t_______ n___ E- w-e- n-e o- h- t-r-g-o- n-e- ------------------------------- Ek weet nie of hy terugkom nie. 0
Neviem, či mi zavolá. E- -e---ni--of -y my---l--el ni-. E_ w___ n__ o_ h_ m_ s__ b__ n___ E- w-e- n-e o- h- m- s-l b-l n-e- --------------------------------- Ek weet nie of hy my sal bel nie. 0
Či ma vôbec ľúbi? Of-h--m------lie----t? O_ h_ m_ w__ l___ h___ O- h- m- w-l l-e- h-t- ---------------------- Of hy my wel lief het? 0
Či sa vôbec vráti? Of h- -e- terugkom? O_ h_ w__ t________ O- h- w-l t-r-g-o-? ------------------- Of hy wel terugkom? 0
Či mi vôbec zavolá? O- -y -y--e--s-l--el? O_ h_ m_ w__ s__ b___ O- h- m- w-l s-l b-l- --------------------- Of hy my wel sal bel? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. E---o-d-r---------n--y --n-. E_ w_____ o_ h_ a__ m_ d____ E- w-n-e- o- h- a-n m- d-n-. ---------------------------- Ek wonder of hy aan my dink. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. E---o---r--f-h- i---n-----er--h-t. E_ w_____ o_ h_ i_____ a_____ h___ E- w-n-e- o- h- i-m-n- a-d-r- h-t- ---------------------------------- Ek wonder of hy iemand anders het. 0
Pýtam sa, či klame. E--wonde- -f hy j-k. E_ w_____ o_ h_ j___ E- w-n-e- o- h- j-k- -------------------- Ek wonder of hy jok. 0
Či len na mňa myslí? Of-h- -e-------y-di-k? O_ h_ w__ a__ m_ d____ O- h- w-l a-n m- d-n-? ---------------------- Of hy wel aan my dink? 0
Či len nemá nejakú druhú? O------e- i-m-nd and-r---et? O_ h_ w__ i_____ a_____ h___ O- h- w-l i-m-n- a-d-r- h-t- ---------------------------- Of hy wel iemand anders het? 0
Či len hovorí pravdu? O- -y---l die-w------- pr-a-? O_ h_ w__ d__ w_______ p_____ O- h- w-l d-e w-a-h-i- p-a-t- ----------------------------- Of hy wel die waarheid praat? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. E--t--f-l o- hy--e-kl----an-my h-u. E_ t_____ o_ h_ w______ v__ m_ h___ E- t-y-e- o- h- w-r-l-k v-n m- h-u- ----------------------------------- Ek twyfel of hy werklik van my hou. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Ek -w---l of-h--vir m- g-an -k-yf. E_ t_____ o_ h_ v__ m_ g___ s_____ E- t-y-e- o- h- v-r m- g-a- s-r-f- ---------------------------------- Ek twyfel of hy vir my gaan skryf. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Ek-t--fel--- hy-met ---gaan---o-. E_ t_____ o_ h_ m__ m_ g___ t____ E- t-y-e- o- h- m-t m- g-a- t-o-. --------------------------------- Ek twyfel of hy met my gaan trou. 0
Ći ma má len naozaj rád? O------e---e---i--van-m- hou? O_ h_ w__ w______ v__ m_ h___ O- h- w-l w-r-l-k v-n m- h-u- ----------------------------- Of hy wel werklik van my hou? 0
Či mi len napíše? Of -y---- vir m- g----s-ry-? O_ h_ w__ v__ m_ g___ s_____ O- h- w-l v-r m- g-a- s-r-f- ---------------------------- Of hy wel vir my gaan skryf? 0
Či sa len so mnou ožení? O- h- wel --t -y--aan t-o-? O_ h_ w__ m__ m_ g___ t____ O- h- w-l m-t m- g-a- t-o-? --------------------------- Of hy wel met my gaan trou? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...