Slovníček fráz

sk Príslovky   »   af Bywoorde

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [een honderd]

Bywoorde

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie A---a-t----e-–---g-n-oit A_ v________ – n__ n____ A- v-n-e-o-e – n-g n-o-t ------------------------ Al vantevore – nog nooit 0
Boli ste už raz v Berlíne? Was-u-al-v----vore-i--Ber---? W__ u a_ v________ i_ B______ W-s u a- v-n-e-o-e i- B-r-y-? ----------------------------- Was u al vantevore in Berlyn? 0
Nie, ešte nie. Ne-, -o- --oi- n--. N___ n__ n____ n___ N-e- n-g n-o-t n-e- ------------------- Nee, nog nooit nie. 0
niekto – nikto i---n--– -iem--d i_____ – n______ i-m-n- – n-e-a-d ---------------- iemand – niemand 0
Poznáte tu niekoho? Ke--u-i-ma-d-hier? K__ u i_____ h____ K-n u i-m-n- h-e-? ------------------ Ken u iemand hier? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N--, ek-ke- nie-and h-er ---. N___ e_ k__ n______ h___ n___ N-e- e- k-n n-e-a-d h-e- n-e- ----------------------------- Nee, ek ken niemand hier nie. 0
ešte – už nie n-----niks meer---e n__ – n___ m___ n__ n-g – n-k- m-e- n-e ------------------- nog – niks meer nie 0
Zostanete tu ešte dlho? Gaa--u-n---la-k ---r-bl-? G___ u n__ l___ h___ b___ G-a- u n-g l-n- h-e- b-y- ------------------------- Gaan u nog lank hier bly? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ne-, ek gaan---- ---l-l----- hie- -l--n--. N___ e_ g___ n__ v___ l_____ h___ b__ n___ N-e- e- g-a- n-e v-e- l-n-e- h-e- b-y n-e- ------------------------------------------ Nee, ek gaan nie veel langer hier bly nie. 0
ešte niečo – už nič n-- i-t- –--i-s m-e--nie n__ i___ – n___ m___ n__ n-g i-t- – n-k- m-e- n-e ------------------------ nog iets – niks meer nie 0
Chcete ešte niečo piť? W---u-nog --ts----n-? W__ u n__ i___ d_____ W-l u n-g i-t- d-i-k- --------------------- Wil u nog iets drink? 0
Nie, neprosím si už nič. Ne-, -----l --k---ee--hê-nie. N___ e_ w__ n___ m___ h_ n___ N-e- e- w-l n-k- m-e- h- n-e- ----------------------------- Nee, ek wil niks meer hê nie. 0
už niečo – ešte nič al-i--s-–--o- ni-s a_ i___ – n__ n___ a- i-t- – n-g n-k- ------------------ al iets – nog niks 0
Jedli ste už niečo? H---u----------eëet? H__ u a_ i___ g_____ H-t u a- i-t- g-ë-t- -------------------- Het u al iets geëet? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne-,----het -og--ik--g-ëet-nie. N___ e_ h__ n__ n___ g____ n___ N-e- e- h-t n-g n-k- g-ë-t n-e- ------------------------------- Nee, ek het nog niks geëet nie. 0
ešte niekto – už nikto n----em--d-– n----nd me-r n__ i_____ – n______ m___ n-g i-m-n- – n-e-a-d m-e- ------------------------- nog iemand – niemand meer 0
Chce ešte niekto kávu? W-- no- ie--nd kof--- h-? W__ n__ i_____ k_____ h__ W-l n-g i-m-n- k-f-i- h-? ------------------------- Wil nog iemand koffie hê? 0
Nie, už nikto. Nee, -i---nd-mee----e. N___ n______ m___ n___ N-e- n-e-a-d m-e- n-e- ---------------------- Nee, niemand meer nie. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...