Slovníček fráz

sk Príslovky   »   hu Határozószavak

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [száz]

Határozószavak

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie már eg-sz-r --még --ha m__ e______ – m__ s___ m-r e-y-z-r – m-g s-h- ---------------------- már egyszer – még soha 0
Boli ste už raz v Berlíne? Volt m-r-ö--egy-z-- ----i----? V___ m__ ö_ e______ B_________ V-l- m-r ö- e-y-z-r B-r-i-b-n- ------------------------------ Volt már ön egyszer Berlinben? 0
Nie, ešte nie. Nem--m-g-s-ha. N___ m__ s____ N-m- m-g s-h-. -------------- Nem, még soha. 0
niekto – nikto v-l--i ----n-i v_____ – s____ v-l-k- – s-n-i -------------- valaki – senki 0
Poznáte tu niekoho? I---- ön i-- v--a-it (v---k-ke-)? I____ ö_ i__ v______ (___________ I-m-r ö- i-t v-l-k-t (-a-a-i-e-)- --------------------------------- Ismer ön itt valakit (valakiket)? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-m- -em i---rek-i-t -en-it. N___ n__ i______ i__ s______ N-m- n-m i-m-r-k i-t s-n-i-. ---------------------------- Nem, nem ismerek itt senkit. 0
ešte – už nie mé--–---r nem m__ – m__ n__ m-g – m-r n-m ------------- még – már nem 0
Zostanete tu ešte dlho? So---- -a-ad m-g-itt? S_____ m____ m__ i___ S-k-i- m-r-d m-g i-t- --------------------- Sokáig marad még itt? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N----m---------k-i- m-r-d-k-i-t. N___ m__ n__ s_____ m______ i___ N-m- m-r n-m s-k-i- m-r-d-k i-t- -------------------------------- Nem, már nem sokáig maradok itt. 0
ešte niečo – už nič m----a--mi –--e--i m__ v_____ – s____ m-g v-l-m- – s-m-i ------------------ még valami – semmi 0
Chcete ešte niečo piť? Sz--e----m-g -----i--i--i? S_______ m__ v______ i____ S-e-e-n- m-g v-l-m-t i-n-? -------------------------- Szeretne még valamit inni? 0
Nie, neprosím si už nič. N--, -ár-n-- ké--k--e-m-t. N___ m__ n__ k____ s______ N-m- m-r n-m k-r-k s-m-i-. -------------------------- Nem, már nem kérek semmit. 0
už niečo – ešte nič má-----a--t-- m-g--em-it m__ v______ – m__ s_____ m-r v-l-m-t – m-g s-m-i- ------------------------ már valamit – még semmit 0
Jedli ste už niečo? Ev-----á- -al---t? E____ m__ v_______ E-e-t m-r v-l-m-t- ------------------ Evett már valamit? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Nem------nem ---em --mmi-. N___ m__ n__ e____ s______ N-m- m-g n-m e-t-m s-m-i-. -------------------------- Nem, még nem ettem semmit. 0
ešte niekto – už nikto m-g-v--ak----m-r s--ki m__ v_____ – m__ s____ m-g v-l-k- – m-r s-n-i ---------------------- még valaki – már senki 0
Chce ešte niekto kávu? S--ret-- mé- ------ kávét? S_______ m__ v_____ k_____ S-e-e-n- m-g v-l-k- k-v-t- -------------------------- Szeretne még valaki kávét? 0
Nie, už nikto. Nem- -ár -----. N___ m__ s_____ N-m- m-r s-n-i- --------------- Nem, már senki. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...