Slovníček fráz

sk Práca   »   hu Munka

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [ötvenöt]

Munka

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Mi-a-fog-alko----? M_ a f____________ M- a f-g-a-k-z-s-? ------------------ Mi a foglalkozása? 0
Môj muž je povolaním lekár. A-f--jem ----alko---- --vo-. A f_____ f___________ o_____ A f-r-e- f-g-a-k-z-s- o-v-s- ---------------------------- A férjem foglalkozása orvos. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Én --ln---t d--go-o---m----ápol--ő. É_ f_______ d________ m___ á_______ É- f-l-a-o- d-l-o-o-, m-n- á-o-ó-ő- ----------------------------------- Én félnapot dolgozom, mint ápolónő. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. N-ms-ká-a kap--k --u--íj-t. N________ k_____ n_________ N-m-o-á-a k-p-n- n-u-d-j-t- --------------------------- Nemsokára kapunk nyugdíjat. 0
Ale dane sú vysoké. De az-adó--m-g-s--. D_ a_ a___ m_______ D- a- a-ó- m-g-s-k- ------------------- De az adók magasak. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. É--a -----bi-t-s--á- -rág-. É_ a b______________ d_____ É- a b-t-g-i-t-s-t-s d-á-a- --------------------------- És a betegbiztosítás drága. 0
Čím by si raz chcel byť? M- akar----g--------n--? / M--s----t-él lenn-? M_ a_____ e______ l_____ / M_ s________ l_____ M- a-a-s- e-y-z-r l-n-i- / M- s-e-e-n-l l-n-i- ---------------------------------------------- Mi akarsz egyszer lenni? / Mi szeretnél lenni? 0
Chcel by som byť inžinierom. M----- sz-r----k ---ni. M_____ s________ l_____ M-r-ö- s-e-e-n-k l-n-i- ----------------------- Mérnök szeretnék lenni. 0
Chcem študovať na univerzite. A--e-yet---n aka-ok ---u-ni. A_ e________ a_____ t_______ A- e-y-t-m-n a-a-o- t-n-l-i- ---------------------------- Az egyetemen akarok tanulni. 0
Som praktikant. Gya---no--v---o-. G________ v______ G-a-o-n-k v-g-o-. ----------------- Gyakornok vagyok. 0
Nezarábam veľa. Ne- ----s-k so-a-. N__ k______ s_____ N-m k-r-s-k s-k-t- ------------------ Nem keresek sokat. 0
Praxujem v zahraničí. K--föl-----s--álok--gy--za-ma--gyak----t-t. K________ c_______ e__ s______ g___________ K-l-ö-d-n c-i-á-o- e-y s-a-m-i g-a-o-l-t-t- ------------------------------------------- Külföldön csinálok egy szakmai gyakorlatot. 0
Toto je môj šéf. Ő a-f-n---m. Ő a f_______ Ő a f-n-k-m- ------------ Ő a főnököm. 0
Mám milých kolegov. Ke-v-s --ll--á---v-nn-k. K_____ k________ v______ K-d-e- k-l-é-á-m v-n-a-. ------------------------ Kedves kollégáim vannak. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Dél-e---i-d------üze-----nyh-ba me--ünk. D_____ m_____ a_ ü____ k_______ m_______ D-l-e- m-n-i- a- ü-e-i k-n-h-b- m-g-ü-k- ---------------------------------------- Délben mindig az üzemi konyhába megyünk. 0
Hľadám prácu. Á-l--- ---es-k. Á_____ k_______ Á-l-s- k-r-s-k- --------------- Állást keresek. 0
Už rok som nezamestnaný. M-r-e---éve -unkan----l- va--ok. M__ e__ é__ m___________ v______ M-r e-y é-e m-n-a-é-k-l- v-g-o-. -------------------------------- Már egy éve munkanélküli vagyok. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Ebben a- -r----ba--tú- -ok--un------ü-i -an. E____ a_ o________ t__ s__ m___________ v___ E-b-n a- o-s-á-b-n t-l s-k m-n-a-é-k-l- v-n- -------------------------------------------- Ebben az országban túl sok munkanélküli van. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?