Slovníček fráz

sk Príslovky   »   no Adverb

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [hundre]

Adverb

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie n-en--an--– aldri n___ g___ – a____ n-e- g-n- – a-d-i ----------------- noen gang – aldri 0
Boli ste už raz v Berlíne? H-- -- -oen -a-g-væ-t - B-rl--? H__ d_ n___ g___ v___ i B______ H-r d- n-e- g-n- v-r- i B-r-i-? ------------------------------- Har du noen gang vært i Berlin? 0
Nie, ešte nie. Ne----l---. N___ a_____ N-i- a-d-i- ----------- Nei, aldri. 0
niekto – nikto no-n –---g-n n___ – i____ n-e- – i-g-n ------------ noen – ingen 0
Poznáte tu niekoho? Kj-nner ---n--- he-? K______ d_ n___ h___ K-e-n-r d- n-e- h-r- -------------------- Kjenner du noen her? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N--, --- -je-ner--n-en ---. N___ j__ k______ i____ h___ N-i- j-g k-e-n-r i-g-n h-r- --------------------------- Nei, jeg kjenner ingen her. 0
ešte – už nie e--å --ikke---n-er e___ – i___ l_____ e-n- – i-k- l-n-e- ------------------ ennå – ikke lenger 0
Zostanete tu ešte dlho? S-a--du-v--e-he- e-n-----s-und? S___ d_ v___ h__ e___ e_ s_____ S-a- d- v-r- h-r e-n- e- s-u-d- ------------------------------- Skal du være her ennå en stund? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-i--je----a--i-ke----e her --n-e-. N___ j__ s___ i___ v___ h__ l______ N-i- j-g s-a- i-k- v-r- h-r l-n-e-. ----------------------------------- Nei, jeg skal ikke være her lenger. 0
ešte niečo – už nič l--t -il ---kk--n-- mer l___ t__ – i___ n__ m__ l-t- t-l – i-k- n-e m-r ----------------------- litt til – ikke noe mer 0
Chcete ešte niečo piť? Vi--d--ha--it--t--? V__ d_ h_ l___ t___ V-l d- h- l-t- t-l- ------------------- Vil du ha litt til? 0
Nie, neprosím si už nič. Ne- ta----je- -il -----ha mer. N__ t____ j__ v__ i___ h_ m___ N-i t-k-, j-g v-l i-k- h- m-r- ------------------------------ Nei takk, jeg vil ikke ha mer. 0
už niečo – ešte nič all-r-de n-e-– i--- -oe-ennå a_______ n__ – i___ n__ e___ a-l-r-d- n-e – i-k- n-e e-n- ---------------------------- allerede noe – ikke noe ennå 0
Jedli ste už niečo? Har d------r--e spi-t ---? H__ d_ a_______ s____ n___ H-r d- a-l-r-d- s-i-t n-e- -------------------------- Har du allerede spist noe? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne-- je- har-i--- sp----n-- -n-å. N___ j__ h__ i___ s____ n__ e____ N-i- j-g h-r i-k- s-i-t n-e e-n-. --------------------------------- Nei, jeg har ikke spist noe ennå. 0
ešte niekto – už nikto f---e –-i-gen -f-er-) f____ – i____ (______ f-e-e – i-g-n (-l-r-) --------------------- flere – ingen (flere) 0
Chce ešte niekto kávu? Er--e- fle---so- v---h--kaff-? E_ d__ f____ s__ v__ h_ k_____ E- d-t f-e-e s-m v-l h- k-f-e- ------------------------------ Er det flere som vil ha kaffe? 0
Nie, už nikto. N-i- i--en-(fl-re). N___ i____ (_______ N-i- i-g-n (-l-r-)- ------------------- Nei, ingen (flere). 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...