Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   no Årstider og vær

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [seksten]

Årstider og vær

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: De-te--r-år-tiden-: D____ e_ å_________ D-t-e e- å-s-i-e-e- ------------------- Dette er årstidene: 0
Jar, leto, V----,-somm--e-, V_____ s________ V-r-n- s-m-e-e-, ---------------- Våren, sommeren, 0
jeseň a zima. hø---- -g-v--t-r-n. h_____ o_ v________ h-s-e- o- v-n-e-e-. ------------------- høsten og vinteren. 0
Leto je horúce. S-m-e--n -- v-rm. S_______ e_ v____ S-m-e-e- e- v-r-. ----------------- Sommeren er varm. 0
V lete svieti slnko. O--s----r-n -k-n--r--o--. O_ s_______ s______ s____ O- s-m-e-e- s-i-n-r s-l-. ------------------------- Om sommeren skinner sola. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Om-so---ren-går ----je-n--tu-. O_ s_______ g__ v_ g_____ t___ O- s-m-e-e- g-r v- g-e-n- t-r- ------------------------------ Om sommeren går vi gjerne tur. 0
Zima je chladná. Vint-r-- -- ---d. V_______ e_ k____ V-n-e-e- e- k-l-. ----------------- Vinteren er kald. 0
V zime sneží alebo prší. O- --nt--e- --ø- og--e--e- de-. O_ v_______ s___ o_ r_____ d___ O- v-n-e-e- s-ø- o- r-g-e- d-t- ------------------------------- Om vinteren snør og regner det. 0
V zime radi zostávame doma. O--v-n-eren-bl-r-v----e--e h-em--. O_ v_______ b___ v_ g_____ h______ O- v-n-e-e- b-i- v- g-e-n- h-e-m-. ---------------------------------- Om vinteren blir vi gjerne hjemme. 0
Je chladno. De--e--k-l-t. D__ e_ k_____ D-t e- k-l-t- ------------- Det er kaldt. 0
Prší. Det regne-. D__ r______ D-t r-g-e-. ----------- Det regner. 0
Fúka vietor. De--b--s--. D__ b______ D-t b-å-e-. ----------- Det blåser. 0
Je teplo. D-t----varm-. D__ e_ v_____ D-t e- v-r-t- ------------- Det er varmt. 0
Je slnečno. Det e--s--. D__ e_ s___ D-t e- s-l- ----------- Det er sol. 0
Je jasno. D-t----f--t. D__ e_ f____ D-t e- f-n-. ------------ Det er fint. 0
Aké je dnes počasie? H---d-- e--været - da-? H______ e_ v____ i d___ H-o-d-n e- v-r-t i d-g- ----------------------- Hvordan er været i dag? 0
Dnes je chladno. I d------d-t-ka-dt. I d__ e_ d__ k_____ I d-g e- d-t k-l-t- ------------------- I dag er det kaldt. 0
Dnes je teplo. I dag--r--et--a--t. I d__ e_ d__ v_____ I d-g e- d-t v-r-t- ------------------- I dag er det varmt. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!