Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   sr Годишња доба и време

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шеснаест]

16 [šesnaest]

Годишња доба и време

Godišnja doba i vreme

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: О-о су----иш-- д-ба: О__ с_ г______ д____ О-о с- г-д-ш-а д-б-: -------------------- Ово су годишња доба: 0
Go--šn-- dob- -----me G_______ d___ i v____ G-d-š-j- d-b- i v-e-e --------------------- Godišnja doba i vreme
Jar, leto, П-о---е, л--о, П_______ л____ П-о-е-е- л-т-, -------------- Пролеће, лето, 0
Go-i-nj- do---i-----e G_______ d___ i v____ G-d-š-j- d-b- i v-e-e --------------------- Godišnja doba i vreme
jeseň a zima. j---н-- зима. j____ и з____ j-с-н и з-м-. ------------- jесен и зима. 0
Ovo ----od-šnj- --b-: O__ s_ g_______ d____ O-o s- g-d-š-j- d-b-: --------------------- Ovo su godišnja doba:
Leto je horúce. Л--- -- --у--. Л___ ј_ в_____ Л-т- ј- в-у-е- -------------- Лето је вруће. 0
Ov- ---g--iš--a d--a: O__ s_ g_______ d____ O-o s- g-d-š-j- d-b-: --------------------- Ovo su godišnja doba:
V lete svieti slnko. Л-т- --ја--ун-е. Л___ с___ с_____ Л-т- с-ј- с-н-е- ---------------- Лети сија сунце. 0
Ovo ---g-di---a --ba: O__ s_ g_______ d____ O-o s- g-d-š-j- d-b-: --------------------- Ovo su godišnja doba:
V lete sa radi chodíme prechádzať. Л--- -ад---де-о шет--и. Л___ р___ и____ ш______ Л-т- р-д- и-е-о ш-т-т-. ----------------------- Лети радо идемо шетати. 0
Pr--eće,-le-o, P_______ l____ P-o-e-́-, l-t-, --------------- Proleće, leto,
Zima je chladná. Зи-а--е-х---на. З___ ј_ х______ З-м- ј- х-а-н-. --------------- Зима је хладна. 0
Pr-l-ć-, let-, P_______ l____ P-o-e-́-, l-t-, --------------- Proleće, leto,
V zime sneží alebo prší. Зи-и п--- -нег ил--ки-а. З___ п___ с___ и__ к____ З-м- п-д- с-е- и-и к-ш-. ------------------------ Зими пада снег или киша. 0
P---e-́e- -e-o, P_______ l____ P-o-e-́-, l-t-, --------------- Proleće, leto,
V zime radi zostávame doma. З-ми--адо --тај-м--ко- к-ће. З___ р___ о_______ к__ к____ З-м- р-д- о-т-ј-м- к-д к-ћ-. ---------------------------- Зими радо остајемо код куће. 0
jes-n i --ma. j____ i z____ j-s-n i z-m-. ------------- jesen i zima.
Je chladno. Хлад-о -е. Х_____ ј__ Х-а-н- ј-. ---------- Хладно је. 0
j---n i z---. j____ i z____ j-s-n i z-m-. ------------- jesen i zima.
Prší. Па-----ша. П___ к____ П-д- к-ш-. ---------- Пада киша. 0
je-e- - z---. j____ i z____ j-s-n i z-m-. ------------- jesen i zima.
Fúka vietor. Ветр--ито је. В________ ј__ В-т-о-и-о ј-. ------------- Ветровито је. 0
L--o--e---uć-. L___ j_ v_____ L-t- j- v-u-́-. --------------- Leto je vruće.
Je teplo. Т-пл--ј-. Т____ ј__ Т-п-о ј-. --------- Топло је. 0
L-----e --u--e. L___ j_ v_____ L-t- j- v-u-́-. --------------- Leto je vruće.
Je slnečno. С-нча-о-ј-. С______ ј__ С-н-а-о ј-. ----------- Сунчано је. 0
Le-- -e v-uć-. L___ j_ v_____ L-t- j- v-u-́-. --------------- Leto je vruće.
Je jasno. Ве-----е. В____ ј__ В-д-о ј-. --------- Ведро је. 0
Le---s-ja----ce. L___ s___ s_____ L-t- s-j- s-n-e- ---------------- Leti sija sunce.
Aké je dnes počasie? К-к-о ј- в-------нас? К____ ј_ в____ д_____ К-к-о ј- в-е-е д-н-с- --------------------- Какво је време данас? 0
L-t---i-a--u--e. L___ s___ s_____ L-t- s-j- s-n-e- ---------------- Leti sija sunce.
Dnes je chladno. Д---с ј- -л--н-. Д____ ј_ х______ Д-н-с ј- х-а-н-. ---------------- Данас је хладно. 0
Le-i -i----u-ce. L___ s___ s_____ L-t- s-j- s-n-e- ---------------- Leti sija sunce.
Dnes je teplo. Да--с је то-л-. Д____ ј_ т_____ Д-н-с ј- т-п-о- --------------- Данас је топло. 0
Leti---do i--m- ---at-. L___ r___ i____ š______ L-t- r-d- i-e-o š-t-t-. ----------------------- Leti rado idemo šetati.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!