Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   sr Зависне реченице са да 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [деведесет и један]

91 [devedeset i jedan]

Зависне реченице са да 1

Zavisne rečenice sa da 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. Вр-м---е мож-а--утр- -и-и-----. В____ ћ_ м____ с____ б___ б____ В-е-е ћ- м-ж-а с-т-а б-т- б-љ-. ------------------------------- Време ће можда сутра бити боље. 0
Zav-----------c- ---d--1 Z______ r_______ s_ d_ 1 Z-v-s-e r-č-n-c- s- d- 1 ------------------------ Zavisne rečenice sa da 1
Odkiaľ to viete? О-а-ле-з--те -о? О_____ з____ т__ О-а-л- з-а-е т-? ---------------- Одакле знате то? 0
Z-v--n- -eč----- -a -- 1 Z______ r_______ s_ d_ 1 Z-v-s-e r-č-n-c- s- d- 1 ------------------------ Zavisne rečenice sa da 1
Dúfam, že bude lepšie. Ја--- н-д-м да -- -ити----е. Ј_ с_ н____ д_ ћ_ б___ б____ Ј- с- н-д-м д- ћ- б-т- б-љ-. ---------------------------- Ја се надам да ће бити боље. 0
V-e-e --- m--d- -u--- b-t---ol-e. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Celkom určite príde. О--до------асвим -и--р-о. О_ д_____ с_____ с_______ О- д-л-з- с-с-и- с-г-р-о- ------------------------- Он долази сасвим сигурно. 0
Vre-- će-m---- s---- -iti b----. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Je to isté? Д- -- ---т- -------? Д_ л_ ј_ т_ с_______ Д- л- ј- т- с-г-р-о- -------------------- Да ли је то сигурно? 0
V--me-će mož---s---- biti----je. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Viem, že príde. Зн-- -а -н д-л-зи. З___ д_ о_ д______ З-а- д- о- д-л-з-. ------------------ Знам да он долази. 0
Od---- znat- --? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Určite zavolá. О--ћ- ---ур------в-т-. О_ ћ_ с______ н_______ О- ћ- с-г-р-о н-з-а-и- ---------------------- Он ће сигурно назвати. 0
Odak-- znate-to? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Skutočne? Ст-ар--? С_______ С-в-р-о- -------- Стварно? 0
Od-kle-z--te --? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Verím, že zavolá. Ја--е-ујем -а-ћ- --з----. Ј_ в______ д_ ћ_ н_______ Ј- в-р-ј-м д- ћ- н-з-а-и- ------------------------- Ја верујем да ће назвати. 0
J---e----a- da--́- bi-- --l--. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Víno je určite staré. Ви-- -е--и-у--- с-а-о. В___ ј_ с______ с_____ В-н- ј- с-г-р-о с-а-о- ---------------------- Вино је сигурно старо. 0
J- -- -adam-da c-- -it-----je. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Viete to presne? З-ате -и-т---и-ур--? З____ л_ т_ с_______ З-а-е л- т- с-г-р-о- -------------------- Знате ли то сигурно? 0
J- s- --da--da-će-bi-i---l-e. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Domnievam sa, že je staré. Ј--претпоста-љ-м-да--е------. Ј_ п____________ д_ ј_ с_____ Ј- п-е-п-с-а-љ-м д- ј- с-а-о- ----------------------------- Ја претпостављам да је старо. 0
On -ol-z- -asv-- si-u--o. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Náš šéf vyzerá dobre. Н---ше- ---р--изгледа. Н__ ш__ д____ и_______ Н-ш ш-ф д-б-о и-г-е-а- ---------------------- Наш шеф добро изгледа. 0
On----a-i-sa--im----u-no. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Myslíte? Смат---е--и? С_______ л__ С-а-р-т- л-? ------------ Сматрате ли? 0
On---l--i ----im-sigurn-. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. С--т--м ---ч-- -рл---обр-----л---. С______ д_ ч__ в___ д____ и_______ С-а-р-м д- ч-к в-л- д-б-о и-г-е-а- ---------------------------------- Сматрам да чак врло добро изгледа. 0
Da li -e-t- s-g-rn-? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Šef má určite priateľku. Ш-ф-с--ур-о-има -ев--к-. Ш__ с______ и__ д_______ Ш-ф с-г-р-о и-а д-в-ј-у- ------------------------ Шеф сигурно има девојку. 0
Da l---e-to s-gu---? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Skutočne si to myslíte? В---ј-те-ли--твар--? В_______ л_ с_______ В-р-ј-т- л- с-в-р-о- -------------------- Верујете ли стварно? 0
Da--- j- -o-s-gur--? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Je to celkom možné, že má priateľku. Вр-- -- могу---да-има д--ојк-. В___ ј_ м_____ д_ и__ д_______ В-л- ј- м-г-ћ- д- и-а д-в-ј-у- ------------------------------ Врло је могуће да има девојку. 0
Z-am--a--n-------. Z___ d_ o_ d______ Z-a- d- o- d-l-z-. ------------------ Znam da on dolazi.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!