Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   sr Зависне реченице са да 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [деведесет и један]

91 [devedeset i jedan]

Зависне реченице са да 1

Zavisne rečenice sa da 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. В--ме -е мо-д--су----б-ти---љ-. В____ ћ_ м____ с____ б___ б____ В-е-е ћ- м-ж-а с-т-а б-т- б-љ-. ------------------------------- Време ће можда сутра бити боље. 0
Z-v-sn- r-č---ce-s---a 1 Z______ r_______ s_ d_ 1 Z-v-s-e r-č-n-c- s- d- 1 ------------------------ Zavisne rečenice sa da 1
Odkiaľ to viete? Ода--е з-ат- --? О_____ з____ т__ О-а-л- з-а-е т-? ---------------- Одакле знате то? 0
Zav--n- ----n--------a-1 Z______ r_______ s_ d_ 1 Z-v-s-e r-č-n-c- s- d- 1 ------------------------ Zavisne rečenice sa da 1
Dúfam, že bude lepšie. Ј--се н--а---а ће -ит- --љ-. Ј_ с_ н____ д_ ћ_ б___ б____ Ј- с- н-д-м д- ћ- б-т- б-љ-. ---------------------------- Ја се надам да ће бити боље. 0
V--m- ć- možd------a -iti --lje. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Celkom určite príde. Он дол-зи ----и--си-ур--. О_ д_____ с_____ с_______ О- д-л-з- с-с-и- с-г-р-о- ------------------------- Он долази сасвим сигурно. 0
V-eme -́----žda-s--r--b--i-bolje. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Je to isté? Д- ---ј---о-си--рн-? Д_ л_ ј_ т_ с_______ Д- л- ј- т- с-г-р-о- -------------------- Да ли је то сигурно? 0
V-eme -́- ---da-s-t---b-ti-----e. V____ ć_ m____ s____ b___ b_____ V-e-e c-e m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e- --------------------------------- Vreme će možda sutra biti bolje.
Viem, že príde. З-ам да ---д-л--и. З___ д_ о_ д______ З-а- д- о- д-л-з-. ------------------ Знам да он долази. 0
Odakle-z-a-e---? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Určite zavolá. Он ---сиг--н---азв---. О_ ћ_ с______ н_______ О- ћ- с-г-р-о н-з-а-и- ---------------------- Он ће сигурно назвати. 0
O-a-le--nat----? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Skutočne? Ст-а-н-? С_______ С-в-р-о- -------- Стварно? 0
O---l- z-ate to? O_____ z____ t__ O-a-l- z-a-e t-? ---------------- Odakle znate to?
Verím, že zavolá. Ја---р---м д--ћ---азват-. Ј_ в______ д_ ћ_ н_______ Ј- в-р-ј-м д- ћ- н-з-а-и- ------------------------- Ја верујем да ће назвати. 0
Ja-s---a--- da -́--------olje. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Víno je určite staré. Вино--е с-г---о--та--. В___ ј_ с______ с_____ В-н- ј- с-г-р-о с-а-о- ---------------------- Вино је сигурно старо. 0
Ja-se --da- d--ć--bi---bol-e. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Viete to presne? Зна---л- -----г-р-о? З____ л_ т_ с_______ З-а-е л- т- с-г-р-о- -------------------- Знате ли то сигурно? 0
Ja--e--a----d- će -i-- b--je. J_ s_ n____ d_ ć_ b___ b_____ J- s- n-d-m d- c-e b-t- b-l-e- ------------------------------ Ja se nadam da će biti bolje.
Domnievam sa, že je staré. Ј--п-етп-с-а-љ-м -а је-старо. Ј_ п____________ д_ ј_ с_____ Ј- п-е-п-с-а-љ-м д- ј- с-а-о- ----------------------------- Ја претпостављам да је старо. 0
O- d---zi ---v---sigu-no. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Náš šéf vyzerá dobre. Н-ш --ф-д---о-и-г-еда. Н__ ш__ д____ и_______ Н-ш ш-ф д-б-о и-г-е-а- ---------------------- Наш шеф добро изгледа. 0
O----lazi ---vim -igu-no. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Myslíte? См-------л-? С_______ л__ С-а-р-т- л-? ------------ Сматрате ли? 0
O----la-----sv-m----ur-o. O_ d_____ s_____ s_______ O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o- ------------------------- On dolazi sasvim sigurno.
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. С-ат-ам--а ча- в-ло-добр- из-л-д-. С______ д_ ч__ в___ д____ и_______ С-а-р-м д- ч-к в-л- д-б-о и-г-е-а- ---------------------------------- Сматрам да чак врло добро изгледа. 0
Da li-j---o---gu-no? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Šef má určite priateľku. Ш-ф -иг--но-има д------. Ш__ с______ и__ д_______ Ш-ф с-г-р-о и-а д-в-ј-у- ------------------------ Шеф сигурно има девојку. 0
D- -- -- to----urno? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Skutočne si to myslíte? Вер-ј-т--ли-ст-а-но? В_______ л_ с_______ В-р-ј-т- л- с-в-р-о- -------------------- Верујете ли стварно? 0
Da l---- to-si--rn-? D_ l_ j_ t_ s_______ D- l- j- t- s-g-r-o- -------------------- Da li je to sigurno?
Je to celkom možné, že má priateľku. Врло -- мог-ћ---а --а д-----у. В___ ј_ м_____ д_ и__ д_______ В-л- ј- м-г-ћ- д- и-а д-в-ј-у- ------------------------------ Врло је могуће да има девојку. 0
Z-am -a -- -o---i. Z___ d_ o_ d______ Z-a- d- o- d-l-z-. ------------------ Znam da on dolazi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!