Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   sr Прошлост 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [осамдесет и један]

81 [osamdeset i jedan]

Прошлост 1

Prošlost 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
písať пи---и п_____ п-с-т- ------ писати 0
Pro-los- 1 P_______ 1 P-o-l-s- 1 ---------- Prošlost 1
Písal list. Он----на-и--о пи-мо. О_ ј_ н______ п_____ О- ј- н-п-с-о п-с-о- -------------------- Он је написао писмо. 0
P--šl--- 1 P_______ 1 P-o-l-s- 1 ---------- Prošlost 1
A ona písala pohľadnicu. А --а је---пи-----разгл--ницу. А о__ ј_ н_______ р___________ А о-а ј- н-п-с-л- р-з-л-д-и-у- ------------------------------ А она је написала разгледницу. 0
pi---i p_____ p-s-t- ------ pisati
čítať чи-ати ч_____ ч-т-т- ------ читати 0
pi-ati p_____ p-s-t- ------ pisati
Ćítal časopis. О---е--ит---ил----ов-ни ---оп--. О_ ј_ ч____ и__________ ч_______ О- ј- ч-т-о и-у-т-о-а-и ч-с-п-с- -------------------------------- Он је читао илустровани часопис. 0
p--ati p_____ p-s-t- ------ pisati
A ona čítala knihu. А-она је-читал--књиг-. А о__ ј_ ч_____ к_____ А о-а ј- ч-т-л- к-и-у- ---------------------- А она је читала књигу. 0
On j- n-p--a- pi-mo. O_ j_ n______ p_____ O- j- n-p-s-o p-s-o- -------------------- On je napisao pismo.
vziať, zobrať у-ети у____ у-е-и ----- узети 0
O- ---n-p-sa-----m-. O_ j_ n______ p_____ O- j- n-p-s-o p-s-o- -------------------- On je napisao pismo.
Vzal si cigaretu. О- ј--у-е- цига-е-у. О_ ј_ у___ ц________ О- ј- у-е- ц-г-р-т-. -------------------- Он је узео цигарету. 0
On ---na--sao p--mo. O_ j_ n______ p_____ O- j- n-p-s-o p-s-o- -------------------- On je napisao pismo.
Vzala si kúsok čokolády. О-а је у--ла-ком-д -ок---де. О__ ј_ у____ к____ ч________ О-а ј- у-е-а к-м-д ч-к-л-д-. ---------------------------- Она је узела комад чоколаде. 0
A --a j- na---a-a-r-----dnicu. A o__ j_ n_______ r___________ A o-a j- n-p-s-l- r-z-l-d-i-u- ------------------------------ A ona je napisala razglednicu.
On bol neverný, ale ona bola verná. Он -- -и--не-ера-,-ал---е-он- била----на. О_ ј_ б__ н_______ а__ ј_ о__ б___ в_____ О- ј- б-о н-в-р-н- а-и ј- о-а б-л- в-р-а- ----------------------------------------- Он је био неверан, али је она била верна. 0
A on--j- n--i-al--raz--ednic-. A o__ j_ n_______ r___________ A o-a j- n-p-s-l- r-z-l-d-i-u- ------------------------------ A ona je napisala razglednicu.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Он -- --о -------- ---о-а била в---на. О_ ј_ б__ л___ а__ ј_ о__ б___ в______ О- ј- б-о л-њ- а-и ј- о-а б-л- в-е-н-. -------------------------------------- Он је био лењ, али је она била вредна. 0
A ona--e--api--la-r--gled--c-. A o__ j_ n_______ r___________ A o-a j- n-p-s-l- r-z-l-d-i-u- ------------------------------ A ona je napisala razglednicu.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. О- ј--б---сиром-ш--- а-- ----на--ила --гат-. О_ ј_ б__ с_________ а__ ј_ о__ б___ б______ О- ј- б-о с-р-м-ш-н- а-и ј- о-а б-л- б-г-т-. -------------------------------------------- Он је био сиромашан, али је она била богата. 0
č--ati č_____ č-t-t- ------ čitati
Nemal peniaze, ale dlhy. О- ни-- -м------ц---ве---у-ов-. О_ н___ и___ н_____ в__ д______ О- н-ј- и-а- н-в-а- в-ћ д-г-в-. ------------------------------- Он није имао новца, већ дуговe. 0
čita-i č_____ č-t-t- ------ čitati
Nemal šťastie, ale smolu. Он н-------о с---е- -е- пе-. О_ н___ и___ с_____ в__ п___ О- н-ј- и-а- с-е-е- в-ћ п-х- ---------------------------- Он није имао среће, већ пех. 0
č---ti č_____ č-t-t- ------ čitati
Nemal úspech, ale neúspech. О----је-има- у--------ћ н-усп--. О_ н___ и___ у_____ в__ н_______ О- н-ј- и-а- у-п-х- в-ћ н-у-п-х- -------------------------------- Он није имао успех, већ неуспех. 0
On ------a- il----o--ni ------s. O_ j_ č____ i__________ č_______ O- j- č-t-o i-u-t-o-a-i č-s-p-s- -------------------------------- On je čitao ilustrovani časopis.
Nebol spokojný, ale nespokojný. О- ---е-б---з--овољ-н- -е--н-з-до-о-а-. О_ н___ б__ з_________ в__ н___________ О- н-ј- б-о з-д-в-љ-н- в-ћ н-з-д-в-љ-н- --------------------------------------- Он није био задовољан, већ незадовољан. 0
On----č--a--i--strova-----s-pis. O_ j_ č____ i__________ č_______ O- j- č-t-o i-u-t-o-a-i č-s-p-s- -------------------------------- On je čitao ilustrovani časopis.
Nebol šťastný, ale nešťastný. О- ни---б-- -ре---- в-ћ -ес-е-ан. О_ н___ б__ с______ в__ н________ О- н-ј- б-о с-е-а-, в-ћ н-с-е-а-. --------------------------------- Он није био срећан, већ несрећан. 0
On-je---ta- --us------i--a-o--s. O_ j_ č____ i__________ č_______ O- j- č-t-o i-u-t-o-a-i č-s-p-s- -------------------------------- On je čitao ilustrovani časopis.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Он-н--е --- си--атич-н- --- --т-п-т--а-. О_ н___ б__ с__________ в__ а___________ О- н-ј- б-о с-м-а-и-а-, в-ћ а-т-п-т-ч-н- ---------------------------------------- Он није био симпатичан, већ антипатичан. 0
A-on------it--a--n-i-u. A o__ j_ č_____ k______ A o-a j- č-t-l- k-j-g-. ----------------------- A ona je čitala knjigu.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...