Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   sr Питати – прошлост 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [осамдесет и шест]

86 [osamdeset i šest]

Питати – прошлост 2

Pitati – prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Кој--к-ава-- -и ---ио / -о-ила? К___ к______ с_ н____ / н______ К-ј- к-а-а-у с- н-с-о / н-с-л-? ------------------------------- Коју кравату си носио / носила? 0
P-tati-– --oš---t-2 P_____ – p_______ 2 P-t-t- – p-o-l-s- 2 ------------------- Pitati – prošlost 2
Ktoré auto si kúpil? К-ј- --т- с- --п-о-/-к-п--а? К___ а___ с_ к____ / к______ К-ј- а-т- с- к-п-о / к-п-л-? ---------------------------- Који ауто си купио / купила? 0
P-tati - p--šl----2 P_____ – p_______ 2 P-t-t- – p-o-l-s- 2 ------------------- Pitati – prošlost 2
Ktoré noviny si si predplatil? Н-----е -о--н- -и--ретп-аћ-н-- -р-т-лаћен-? Н_ к___ н_____ с_ п_________ / п___________ Н- к-ј- н-в-н- с- п-е-п-а-е- / п-е-п-а-е-а- ------------------------------------------- На које новине си претплаћен / претплаћена? 0
K--u---avatu-s- n-si- / -o----? K___ k______ s_ n____ / n______ K-j- k-a-a-u s- n-s-o / n-s-l-? ------------------------------- Koju kravatu si nosio / nosila?
Koho ste videli? Ког----е-вид--и? К___ с__ в______ К-г- с-е в-д-л-? ---------------- Кога сте видели? 0
Ko-- -rav-t--s- no-i- --no-i--? K___ k______ s_ n____ / n______ K-j- k-a-a-u s- n-s-o / n-s-l-? ------------------------------- Koju kravatu si nosio / nosila?
Koho ste stretli? К-га -те-ср-л-? К___ с__ с_____ К-г- с-е с-е-и- --------------- Кога сте срели? 0
Koj---r-vatu s--no--- / --sila? K___ k______ s_ n____ / n______ K-j- k-a-a-u s- n-s-o / n-s-l-? ------------------------------- Koju kravatu si nosio / nosila?
Koho ste spoznali? Ко-- сте ----о-на--? К___ с__ п__________ К-г- с-е п-е-о-н-л-? -------------------- Кога сте препознали? 0
Ko-- au------ku-i--/-ku-il-? K___ a___ s_ k____ / k______ K-j- a-t- s- k-p-o / k-p-l-? ---------------------------- Koji auto si kupio / kupila?
Kedy ste vstali? К--- ----------? К___ с__ у______ К-д- с-е у-т-л-? ---------------- Када сте устали? 0
Koj---ut-----ku--o - k-p---? K___ a___ s_ k____ / k______ K-j- a-t- s- k-p-o / k-p-l-? ---------------------------- Koji auto si kupio / kupila?
Kedy ste začali? Кад- -т--по--л-? К___ с__ п______ К-д- с-е п-ч-л-? ---------------- Када сте почели? 0
Ko-i---t- si----i--/ -u---a? K___ a___ s_ k____ / k______ K-j- a-t- s- k-p-o / k-p-l-? ---------------------------- Koji auto si kupio / kupila?
Kedy ste prestali? Ка-а -те пре-т--и? К___ с__ п________ К-д- с-е п-е-т-л-? ------------------ Када сте престали? 0
Na ko-e--ov--e--i pr----ac-e--/ pretpl--́e--? N_ k___ n_____ s_ p_________ / p___________ N- k-j- n-v-n- s- p-e-p-a-́-n / p-e-p-a-́-n-? --------------------------------------------- Na koje novine si pretplaćen / pretplaćena?
Prečo ste sa zobudili? З-шт- с------пр--у----? З____ с__ с_ п_________ З-ш-о с-е с- п-о-у-и-и- ----------------------- Зашто сте се пробудили? 0
Na ---e --v-ne s- --e-----́en / p------c-e--? N_ k___ n_____ s_ p_________ / p___________ N- k-j- n-v-n- s- p-e-p-a-́-n / p-e-p-a-́-n-? --------------------------------------------- Na koje novine si pretplaćen / pretplaćena?
Prečo ste sa stali učiteľom? Зашт- сте--ос-али--чит--? З____ с__ п______ у______ З-ш-о с-е п-с-а-и у-и-е-? ------------------------- Зашто сте постали учитељ? 0
N- k--e--o-i---s- -r--p--ć-n----r-tp---́--a? N_ k___ n_____ s_ p_________ / p___________ N- k-j- n-v-n- s- p-e-p-a-́-n / p-e-p-a-́-n-? --------------------------------------------- Na koje novine si pretplaćen / pretplaćena?
Prečo ste išli taxíkom? Заш-о сте-уз--- т---и? З____ с__ у____ т_____ З-ш-о с-е у-е-и т-к-и- ---------------------- Зашто сте узели такси? 0
K-ga---e ---e-i? K___ s__ v______ K-g- s-e v-d-l-? ---------------- Koga ste videli?
Odkiaľ ste prišli? Од-кле--те--о-л-? О_____ с__ д_____ О-а-л- с-е д-ш-и- ----------------- Одакле сте дошли? 0
K--- s-e -id-li? K___ s__ v______ K-g- s-e v-d-l-? ---------------- Koga ste videli?
Kam ste išli? Г-е -т----ли? Г__ с__ и____ Г-е с-е и-л-? ------------- Где сте ишли? 0
K----st- -id-li? K___ s__ v______ K-g- s-e v-d-l-? ---------------- Koga ste videli?
Kde ste boli? Г-- -те-б-л-? Г__ с__ б____ Г-е с-е б-л-? ------------- Где сте били? 0
K--a st--sr-l-? K___ s__ s_____ K-g- s-e s-e-i- --------------- Koga ste sreli?
Komu si pomohol? К----с- помо--о / --м-гла? К___ с_ п______ / п_______ К-м- с- п-м-г-о / п-м-г-а- -------------------------- Коме си помогао / помогла? 0
K--a --- ---li? K___ s__ s_____ K-g- s-e s-e-i- --------------- Koga ste sreli?
Komu si písal? К-м- -- --с-о / пи---а? К___ с_ п____ / п______ К-м- с- п-с-о / п-с-л-? ----------------------- Коме си писао / писала? 0
K-g----e -r-li? K___ s__ s_____ K-g- s-e s-e-i- --------------- Koga ste sreli?
Komu si odpovedal? Ком--си-о----о-ио ----гов-р--а? К___ с_ о________ / о__________ К-м- с- о-г-в-р-о / о-г-в-р-л-? ------------------------------- Коме си одговорио / одговорила? 0
K----s---p-e---na--? K___ s__ p__________ K-g- s-e p-e-o-n-l-? -------------------- Koga ste prepoznali?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...