Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ur ‫سوالات – ماضی 2‬

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

‫86 [چھیاسی]‬

cheyasi

‫سوالات – ماضی 2‬

sawalaat maazi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina urdčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ‫ت--نے ک--س- --ئ---اندھی ---‬ ‫__ ن_ ک____ ٹ___ ب_____ ہ___ ‫-م ن- ک-ن-ی ٹ-ئ- ب-ن-ھ- ہ-؟- ----------------------------- ‫تم نے کونسی ٹائی باندھی ہے؟‬ 0
s--al-at----zi s_______ m____ s-w-l-a- m-a-i -------------- sawalaat maazi
Ktoré auto si kúpil? ‫ت--نے---ن-ی -اڑی-خ-ید--ہ-؟‬ ‫__ ن_ ک____ گ___ خ____ ہ___ ‫-م ن- ک-ن-ی گ-ڑ- خ-ی-ی ہ-؟- ---------------------------- ‫تم نے کونسی گاڑی خریدی ہے؟‬ 0
sa-a-aa--m-azi s_______ m____ s-w-l-a- m-a-i -------------- sawalaat maazi
Ktoré noviny si si predplatil? ‫-- -ے -ونس- ----- کی-خری--ر- ک--ہ--‬ ‫__ ن_ ک____ ا____ ک_ خ______ ک_ ہ___ ‫-م ن- ک-ن-ے ا-ب-ر ک- خ-ی-ا-ی ک- ہ-؟- ------------------------------------- ‫تم نے کونسے اخبار کی خریداری کی ہے؟‬ 0
tu---- kons- tie---andh-? t__ n_ k____ t__ b_______ t-m n- k-n-i t-e b-a-d-i- ------------------------- tum ne konsi tie baandhi?
Koho ste videli? ‫آپ -- ک-----کھا؟‬ ‫__ ن_ ک__ د______ ‫-پ ن- ک-ے د-ک-ا-‬ ------------------ ‫آپ نے کسے دیکھا؟‬ 0
t---n-----si t-e -aan-h-? t__ n_ k____ t__ b_______ t-m n- k-n-i t-e b-a-d-i- ------------------------- tum ne konsi tie baandhi?
Koho ste stretli? ‫-پ-کس--ے-م-ے-‬ ‫__ ک_ س_ م____ ‫-پ ک- س- م-ے-‬ --------------- ‫آپ کس سے ملے؟‬ 0
t---n----n-i --e ba-n-h-? t__ n_ k____ t__ b_______ t-m n- k-n-i t-e b-a-d-i- ------------------------- tum ne konsi tie baandhi?
Koho ste spoznali? ‫آپ-ن--ک---- پہ---ا -‬ ‫__ ن_ ک_ ک_ پ_____ ؟_ ‫-پ ن- ک- ک- پ-چ-ن- ؟- ---------------------- ‫آپ نے کس کو پہچانا ؟‬ 0
tu- ne-k-ns-----ri--har-di? t__ n_ k____ g____ k_______ t-m n- k-n-i g-a-i k-a-i-i- --------------------------- tum ne konsi gaari kharidi?
Kedy ste vstali? ‫-- -ب----ے -‬ ‫__ ک_ ا___ ؟_ ‫-پ ک- ا-ھ- ؟- -------------- ‫آپ کب اٹھے ؟‬ 0
tu--ne -o--- gaari---a-i--? t__ n_ k____ g____ k_______ t-m n- k-n-i g-a-i k-a-i-i- --------------------------- tum ne konsi gaari kharidi?
Kedy ste začali? ‫-پ -ے کب --و--ک-ا ؟‬ ‫__ ن_ ک_ ش___ ک__ ؟_ ‫-پ ن- ک- ش-و- ک-ا ؟- --------------------- ‫آپ نے کب شروع کیا ؟‬ 0
tu- ----o-s--g--ri ---rid-? t__ n_ k____ g____ k_______ t-m n- k-n-i g-a-i k-a-i-i- --------------------------- tum ne konsi gaari kharidi?
Kedy ste prestali? ‫آپ-نے-ک- --- کی- ؟‬ ‫__ ن_ ک_ خ__ ک__ ؟_ ‫-پ ن- ک- خ-م ک-ا ؟- -------------------- ‫آپ نے کب ختم کیا ؟‬ 0
t---n- -o-se-a----r--i-kh---dar- k-----? t__ n_ k____ a_____ k_ k________ k_ h___ t-m n- k-n-e a-h-a- k- k-a-i-a-i k- h-i- ---------------------------------------- tum ne konse akhbar ki kharidari ki hai?
Prečo ste sa zobudili? ‫-- -ی-ں ---ے ؟‬ ‫__ ک___ ا___ ؟_ ‫-پ ک-و- ا-ھ- ؟- ---------------- ‫آپ کیوں اٹھے ؟‬ 0
t-m ne-k-ns- --h-----i --a---a---k- h--? t__ n_ k____ a_____ k_ k________ k_ h___ t-m n- k-n-e a-h-a- k- k-a-i-a-i k- h-i- ---------------------------------------- tum ne konse akhbar ki kharidari ki hai?
Prečo ste sa stali učiteľom? ‫-پ-----د - ٹیچ- ک--ں--نے--‬ ‫__ ا____ / ٹ___ ک___ ب__ ؟_ ‫-پ ا-ت-د / ٹ-چ- ک-و- ب-ے ؟- ---------------------------- ‫آپ استاد / ٹیچر کیوں بنے ؟‬ 0
tu- ne -on-e -k-b-- ki kh-r-d-ri--i -a-? t__ n_ k____ a_____ k_ k________ k_ h___ t-m n- k-n-e a-h-a- k- k-a-i-a-i k- h-i- ---------------------------------------- tum ne konse akhbar ki kharidari ki hai?
Prečo ste išli taxíkom? ‫-- ن--ٹیکسی -ی-- لی--‬ ‫__ ن_ ٹ____ ک___ ل_ ؟_ ‫-پ ن- ٹ-ک-ی ک-و- ل- ؟- ----------------------- ‫آپ نے ٹیکسی کیوں لی ؟‬ 0
a---ne -i--y de---? a__ n_ k____ d_____ a-p n- k-s-y d-k-a- ------------------- aap ne kisay dekha?
Odkiaľ ste prišli? ‫-- ک-------آ----‬ ‫__ ک___ س_ آ__ ؟_ ‫-پ ک-ا- س- آ-ے ؟- ------------------ ‫آپ کہاں سے آئے ؟‬ 0
a---ne--i-a- -----? a__ n_ k____ d_____ a-p n- k-s-y d-k-a- ------------------- aap ne kisay dekha?
Kam ste išli? ‫-- ک-اں گئ--؟‬ ‫__ ک___ گ__ ؟_ ‫-پ ک-ا- گ-ے ؟- --------------- ‫آپ کہاں گئے ؟‬ 0
aap ne kis---d-k-a? a__ n_ k____ d_____ a-p n- k-s-y d-k-a- ------------------- aap ne kisay dekha?
Kde ste boli? ‫---ک-اں ----‬ ‫__ ک___ ت____ ‫-پ ک-ا- ت-ے-‬ -------------- ‫آپ کہاں تھے؟‬ 0
aa----s--- ---a-? a__ k__ s_ m_____ a-p k-s s- m-l-y- ----------------- aap kis se malay?
Komu si pomohol? ‫آپ ----- ک- --د--ی -‬ ‫__ ن_ ک_ ک_ م__ ک_ ؟_ ‫-پ ن- ک- ک- م-د ک- ؟- ---------------------- ‫آپ نے کس کی مدد کی ؟‬ 0
aa--k-s-------ay? a__ k__ s_ m_____ a-p k-s s- m-l-y- ----------------- aap kis se malay?
Komu si písal? ‫-- ن- کس--و --ھا ؟‬ ‫__ ن_ ک_ ک_ ل___ ؟_ ‫-پ ن- ک- ک- ل-ھ- ؟- -------------------- ‫آپ نے کس کو لکھا ؟‬ 0
aa- k-s-se ---a-? a__ k__ s_ m_____ a-p k-s s- m-l-y- ----------------- aap kis se malay?
Komu si odpovedal? ‫-- -- ک--ک- جو-ب د----‬ ‫__ ن_ ک_ ک_ ج___ د__ ؟_ ‫-پ ن- ک- ک- ج-ا- د-ا ؟- ------------------------ ‫آپ نے کس کو جواب دیا ؟‬ 0
aa- n- -is--o--e---a-a? a__ n_ k__ k_ p________ a-p n- k-s k- p-h-h-n-? ----------------------- aap ne kis ko pehchana?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + urdčina (1-100) MP3 urdčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...