Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   el Ερωτήσεις – παρελθοντικός 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ογδόντα έξι]

86 [ogdónta éxi]

Ερωτήσεις – παρελθοντικός 2

Erōtḗseis – parelthontikós 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gréčtina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Π--α-γρ----- -όρ-σ--; Π___ γ______ φ_______ Π-ι- γ-α-ά-α φ-ρ-σ-ς- --------------------- Ποια γραβάτα φόρεσες; 0
E-----e-s –-par-lthonti-ós 2 E________ – p_____________ 2 E-ō-ḗ-e-s – p-r-l-h-n-i-ó- 2 ---------------------------- Erōtḗseis – parelthontikós 2
Ktoré auto si kúpil? Ποιο-α--ο---ητ- -γ-ρασ--; Π___ α_________ α________ Π-ι- α-τ-κ-ν-τ- α-ό-α-ε-; ------------------------- Ποιο αυτοκίνητο αγόρασες; 0
Er----e-s-- -ar---hon--kó- 2 E________ – p_____________ 2 E-ō-ḗ-e-s – p-r-l-h-n-i-ó- 2 ---------------------------- Erōtḗseis – parelthontikós 2
Ktoré noviny si si predplatil? Σ--πο-- -φημ-ρί-α---ιν---συνδρ-μ-τ--; Σ_ π___ ε________ έ_____ σ___________ Σ- π-ι- ε-η-ε-ί-α έ-ι-ε- σ-ν-ρ-μ-τ-ς- ------------------------------------- Σε ποιά εφημερίδα έγινες συνδρομητής; 0
Poia g--b-t---hó-es--? P___ g______ p________ P-i- g-a-á-a p-ó-e-e-? ---------------------- Poia grabáta phóreses?
Koho ste videli? Π---ν--ί-ατ-; Π____ ε______ Π-ι-ν ε-δ-τ-; ------------- Ποιον είδατε; 0
P-i- -rab--a----r-s--? P___ g______ p________ P-i- g-a-á-a p-ó-e-e-? ---------------------- Poia grabáta phóreses?
Koho ste stretli? Ποιο-------τ-σ-τ-; Π____ σ___________ Π-ι-ν σ-ν-ν-ή-α-ε- ------------------ Ποιον συναντήσατε; 0
Poi- ----áta phór---s? P___ g______ p________ P-i- g-a-á-a p-ó-e-e-? ---------------------- Poia grabáta phóreses?
Koho ste spoznali? Π---ν -ναγνωρί--τ-; Π____ α____________ Π-ι-ν α-α-ν-ρ-σ-τ-; ------------------- Ποιον αναγνωρίσατε; 0
Poi------k--ē-o-ag-r-ses? P___ a_________ a________ P-i- a-t-k-n-t- a-ó-a-e-? ------------------------- Poio autokínēto agórases?
Kedy ste vstali? Πό-- ---ω---ατ-; Π___ σ__________ Π-τ- σ-κ-θ-κ-τ-; ---------------- Πότε σηκωθήκατε; 0
Poi- a-to-í-ē---ag-r----? P___ a_________ a________ P-i- a-t-k-n-t- a-ó-a-e-? ------------------------- Poio autokínēto agórases?
Kedy ste začali? Π-τε-ξεκ----ατ-; Π___ ξ__________ Π-τ- ξ-κ-ν-σ-τ-; ---------------- Πότε ξεκινήσατε; 0
Po-o ---ok---t- agór---s? P___ a_________ a________ P-i- a-t-k-n-t- a-ó-a-e-? ------------------------- Poio autokínēto agórases?
Kedy ste prestali? Π-τε σ--μ--ή-ατε; Π___ σ___________ Π-τ- σ-α-α-ή-α-ε- ----------------- Πότε σταματήσατε; 0
Se-p--á----ē-er-d- -gines -ynd-o----s? S_ p___ e_________ é_____ s___________ S- p-i- e-h-m-r-d- é-i-e- s-n-r-m-t-s- -------------------------------------- Se poiá ephēmerída égines syndromētḗs?
Prečo ste sa zobudili? Γιατί-ξυπ-ή-α-ε; Γ____ ξ_________ Γ-α-ί ξ-π-ή-α-ε- ---------------- Γιατί ξυπνήσατε; 0
Se-po-á-ephē---ída ------ -yn--om-t-s? S_ p___ e_________ é_____ s___________ S- p-i- e-h-m-r-d- é-i-e- s-n-r-m-t-s- -------------------------------------- Se poiá ephēmerída égines syndromētḗs?
Prečo ste sa stali učiteľom? Για------α---δάσ-α-ος; Γ____ γ_____ δ________ Γ-α-ί γ-ν-τ- δ-σ-α-ο-; ---------------------- Γιατί γίνατε δάσκαλος; 0
S--poiá e---me-íd- ----e----n--omē---? S_ p___ e_________ é_____ s___________ S- p-i- e-h-m-r-d- é-i-e- s-n-r-m-t-s- -------------------------------------- Se poiá ephēmerída égines syndromētḗs?
Prečo ste išli taxíkom? Γι-τ---ήρα------ί; Γ____ π_____ τ____ Γ-α-ί π-ρ-τ- τ-ξ-; ------------------ Γιατί πήρατε ταξί; 0
P-io---í--te? P____ e______ P-i-n e-d-t-? ------------- Poion eídate?
Odkiaľ ste prišli? Α-ό-πού----α--; Α__ π__ ή______ Α-ό π-ύ ή-θ-τ-; --------------- Από πού ήρθατε; 0
P-i-- -í--t-? P____ e______ P-i-n e-d-t-? ------------- Poion eídate?
Kam ste išli? Π----ή--τε; Π__ π______ Π-ύ π-γ-τ-; ----------- Πού πήγατε; 0
P---n-eí--te? P____ e______ P-i-n e-d-t-? ------------- Poion eídate?
Kde ste boli? Π-ύ ------ν; Π__ ή_______ Π-ύ ή-α-τ-ν- ------------ Πού ήσασταν; 0
P-io- s--a-tḗ----? P____ s___________ P-i-n s-n-n-ḗ-a-e- ------------------ Poion synantḗsate?
Komu si pomohol? Π---- ---θησ-ς; Π____ β________ Π-ι-ν β-ή-η-ε-; --------------- Ποιον βοήθησες; 0
Poi-- syna-t-sa--? P____ s___________ P-i-n s-n-n-ḗ-a-e- ------------------ Poion synantḗsate?
Komu si písal? Σε -οιον --ρ-ψ-ς; Σ_ π____ έ_______ Σ- π-ι-ν έ-ρ-ψ-ς- ----------------- Σε ποιον έγραψες; 0
Po-o--s--a--ḗsat-? P____ s___________ P-i-n s-n-n-ḗ-a-e- ------------------ Poion synantḗsate?
Komu si odpovedal? Σ----ιον απά-τ-σ--; Σ_ π____ α_________ Σ- π-ι-ν α-ά-τ-σ-ς- ------------------- Σε ποιον απάντησες; 0
Poi-n a--g-ōr--at-? P____ a____________ P-i-n a-a-n-r-s-t-? ------------------- Poion anagnōrísate?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gréčtina (1-100) MP3 gréčtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...