Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ar ‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

‫86 [ست وثمانون]

86[st wathamanun]

‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

al-asilah – al-māḍī 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ‫-ي-ر-طة--نق----دي-؟ ‫__ ر___ ع__ ا______ ‫-ي ر-ط- ع-ق ا-ت-ي-؟ -------------------- ‫أي ربطة عنق ارتديت؟ 0
a---ra---t ---- -rtad---a? a__ r_____ ‘___ i_________ a-y r-b-a- ‘-n- i-t-d-y-a- -------------------------- ayy rabṭat ‘unq irtadayta?
Ktoré auto si kúpil? أ-ة-----ة اش----؟ أ__ س____ ا______ أ-ة س-ا-ة ا-ت-ي-؟ ----------------- أية سيارة اشتريت؟ 0
ay-a--s-y-ā--h-is-----y--? a____ s_______ i__________ a-y-t s-y-ā-a- i-h-a-a-t-? -------------------------- ayyat sayyārah ishtarayta?
Ktoré noviny si si predplatil? ف- أي ج--د-----رك؟ ف_ أ_ ج____ ت_____ ف- أ- ج-ي-ة ت-ت-ك- ------------------ في أي جريدة تشترك؟ 0
f- ayy j--īda- tashtarik? f_ a__ j______ t_________ f- a-y j-r-d-h t-s-t-r-k- ------------------------- fī ayy jarīdah tashtarik?
Koho ste videli? ‫م----يت؟ ‫__ ر____ ‫-ن ر-ي-؟ --------- ‫من رأيت؟ 0
man ------? m__ r______ m-n r-a-t-? ----------- man raayta?
Koho ste stretli? ‫من ق--ل-؟ ‫__ ق_____ ‫-ن ق-ب-ت- ---------- ‫من قابلت؟ 0
m------alt-? m__ q_______ m-n q-b-l-a- ------------ man qābalta?
Koho ste spoznali? من-----ت-ع-يه؟ م_ ت____ ع____ م- ت-ر-ت ع-ي-؟ -------------- من تعرفت عليه؟ 0
man-ta---af----a-ayh? m__ t________ ‘______ m-n t-‘-r-f-a ‘-l-y-? --------------------- man ta‘arafta ‘alayh?
Kedy ste vstali? مت-----ي-ظت؟ م__ ا_______ م-ى ا-ت-ق-ت- ------------ متى استيقظت؟ 0
m--ā i--a---ẓ-a? m___ i__________ m-t- i-t-y-a-t-? ---------------- matā istayqaẓta?
Kedy ste začali? م-ى---أ-؟ م__ ب____ م-ى ب-أ-؟ --------- متى بدأت؟ 0
matā--ad--t-? m___ b_______ m-t- b-d-’-a- ------------- matā bada’ta?
Kedy ste prestali? مت---و-ف-؟ م__ ت_____ م-ى ت-ق-ت- ---------- متى توقفت؟ 0
mat- tawaqa-t-? m___ t_________ m-t- t-w-q-f-a- --------------- matā tawaqafta?
Prečo ste sa zobudili? لم-ذا-ا-تيقظ-؟ ل____ ا_______ ل-ا-ا ا-ت-ق-ت- -------------- لماذا استيقظت؟ 0
l--------st--q-ẓt-? l______ i__________ l-m-d-ā i-t-y-a-t-? ------------------- limādhā istayqaẓta?
Prečo ste sa stali učiteľom? ل-ا-ا-أ-----مع-م-؟ ل____ أ____ م_____ ل-ا-ا أ-ب-ت م-ل-ا- ------------------ لماذا أصبحت معلما؟ 0
l--ād-----b---a --‘-l---an? l______ a______ m__________ l-m-d-ā a-b-ḥ-a m-‘-l-i-a-? --------------------------- limādhā aṣbaḥta mu‘alliman?
Prečo ste išli taxíkom? ل-ا----خذ----ار- -جرة؟ ل____ أ___ س____ أ____ ل-ا-ا أ-ذ- س-ا-ة أ-ر-؟ ---------------------- لماذا أخذت سيارة أجرة؟ 0
l--ā-h---kha---a-----------jr-h? l______ a_______ s_______ u_____ l-m-d-ā a-h-d-t- s-y-ā-a- u-r-h- -------------------------------- limādhā akhadhta sayyārat ujrah?
Odkiaľ ste prišli? من-أ-- ----؟ م_ أ__ أ____ م- أ-ن أ-ي-؟ ------------ من أين أتيت؟ 0
m-n-ayn-----y--? m__ a___ a______ m-n a-n- a-a-t-? ---------------- min ayna atayta?
Kam ste išli? أي- ذ-بت؟ أ__ ذ____ أ-ن ذ-ب-؟ --------- أين ذهبت؟ 0
a--- dhaha--a? a___ d________ a-n- d-a-a-t-? -------------- ayna dhahabta?
Kde ste boli? أي----ت؟ أ__ ك___ أ-ن ك-ت- -------- أين كنت؟ 0
ayna----t-? a___ k_____ a-n- k-n-a- ----------- ayna kunta?
Komu si pomohol? م- ساع-ت؟ م_ س_____ م- س-ع-ت- --------- من ساعدت؟ 0
m-n---‘----? m__ s_______ m-n s-‘-d-a- ------------ man sā‘adta?
Komu si písal? من --ب---ه؟ م_ ك___ ل__ م- ك-ب- ل-؟ ----------- من كتبت له؟ 0
m-n ------a-lah-? m__ k______ l____ m-n k-t-b-a l-h-? ----------------- man katabta lahu?
Komu si odpovedal? من--جب-؟ م_ أ____ م- أ-ب-؟ -------- من أجبت؟ 0
m-n a--bt-? m__ a______ m-n a-a-t-? ----------- man ajabta?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arabčina (1-100) MP3 arabčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...