Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ar ‫إبداء الأسباب 1‬

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

‫75 [خمسة وسبعون]‬

75 [khmasat wasabeuna]

‫إبداء الأسباب 1‬

ibdā’ al-asbāb 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? ل--------تأ--؟ ل____ ل_ ت____ ل-ا-ا ل- ت-ت-؟ -------------- لماذا لا تأتي؟ 0
lim-dh- l- t----? l______ l_ t_____ l-m-d-ā l- t-’-ī- ----------------- limādhā lā ta’tī?
Počasie je také zlé. ا---س -يء -لغاي-. ا____ س__ ل______ ا-ط-س س-ء ل-غ-ي-. ----------------- الطقس سيء للغاية. 0
al---qs-say--’-lilg--y-h. a______ s_____ l_________ a---a-s s-y-i- l-l-h-y-h- ------------------------- al-ṭaqs sayyi’ lilghāyah.
Neprídem, pretože počasie je také zlé. لن -تي--أ----طق--س-ئ -دا-. ل_ آ__ ل__ ا____ س__ ج___ ل- آ-ي ل-ن ا-ط-س س-ئ ج-ا-. -------------------------- لن آتي لأن الطقس سيئ جداً. 0
l-n ā-t---i--nn- a------ ---yi--j-dd-n. l__ ā___ l______ a______ s_____ j______ l-n ā-t- l-’-n-a a---a-s s-y-i- j-d-a-. --------------------------------------- lan ā’tī li’anna al-ṭaqs sayyi’ jiddan.
Prečo nepríde? لم-ذا ---ي-تي؟ ل____ ل_ ي____ ل-ا-ا ل- ي-ت-؟ -------------- لماذا لا يأتي؟ 0
l--ādhā-lā--a---? l______ l_ y_____ l-m-d-ā l- y-’-ī- ----------------- limādhā lā ya’tī?
Nie je pozvaný. ه- غ-- مدع-. ه_ غ__ م____ ه- غ-ر م-ع-. ------------ هو غير مدعو. 0
hu-a--ha-r m-d‘-. h___ g____ m_____ h-w- g-a-r m-d-ū- ----------------- huwa ghayr mad‘ū.
Nepríde, pretože nie je pozvaný. إن- -ا-ي-ت--لأنه-غي---دعو. إ__ ل_ ي___ ل___ غ__ م____ إ-ه ل- ي-ت- ل-ن- غ-ر م-ع-. -------------------------- إنه لا يأتي لأنه غير مدعو. 0
i---h lā--a’-- --’---a- g--y-------. i____ l_ y____ l_______ g____ m_____ i-n-h l- y-’-ī l-’-n-a- g-a-r m-d-ū- ------------------------------------ innah lā ya’tī li’annah ghayr mad‘ū.
Prečo neprídeš? ل-----ل- --ت-؟ ل____ ل_ ت____ ل-ا-ا ل- ت-ت-؟ -------------- لماذا لا تأتي؟ 0
l---dhā l--t-’--? l______ l_ t_____ l-m-d-ā l- t-’-ī- ----------------- limādhā lā ta’tī?
Nemám čas. لي- -------. ل__ ل__ و___ ل-س ل-ي و-ت- ------------ ليس لدي وقت. 0
l-ysa---da-y--wa--. l____ l______ w____ l-y-a l-d-y-a w-q-. ------------------- laysa ladayya waqt.
Neprídem, pretože nemám čas. ل- ----ل-----ل--أم----ل--ت. ل_ آ__ ل____ ل_ أ___ ا_____ ل- آ-ي ل-ن-ي ل- أ-ل- ا-و-ت- --------------------------- لن آتي لأنني لا أملك الوقت. 0
lan-ā’-ī --’ann---ā amli---l-w-q-. l__ ā___ l______ l_ a____ a_______ l-n ā-t- l-’-n-ī l- a-l-k a---a-t- ---------------------------------- lan ā’tī li’annī lā amlik al-waqt.
Prečo nezostaneš? لما-ا ---تب--؟ ل____ ل_ ت____ ل-ا-ا ل- ت-ق-؟ -------------- لماذا لا تبقى؟ 0
l----h--l- -a-q-? l______ l_ t_____ l-m-d-ā l- t-b-ā- ----------------- limādhā lā tabqā?
Musím ešte pracovať. ل--يز-- ي-عي- --- ----ع-ل. ل_ ي___ ي____ ع__ أ_ أ____ ل- ي-ا- ي-ع-ن ع-ي أ- أ-م-. -------------------------- لا يزال يتعين علي أن أعمل. 0
l- yazāl-ya-a--y--n --l-yy---- a---l. l_ y____ y_________ ‘______ a_ a_____ l- y-z-l y-t-‘-y-a- ‘-l-y-a a- a-m-l- ------------------------------------- lā yazāl yata‘ayyan ‘alayya an a‘mal.
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. لن--بقى ل-ن-ي--- أ--ل--ح-جة إ-- ال-م-. ل_ أ___ ل____ ل_ أ___ ب____ إ__ ا_____ ل- أ-ق- ل-ن-ي ل- أ-ا- ب-ا-ة إ-ى ا-ع-ل- -------------------------------------- لن أبقى لأنني لا أزال بحاجة إلى العمل. 0
l-n-abqā -i-annan- lā y-z-l -ḥā---------a---a--l. l__ a___ l________ l_ y____ b______ i__ a________ l-n a-q- l-’-n-a-ī l- y-z-l b-ā-a-i i-ā a---a-a-. ------------------------------------------------- lan abqā li’annanī lā yazāl bḥājati ilā al-‘amal.
Prečo už idete? لما---تغ-د--ب--فعل؟ ل____ ت____ ب______ ل-ا-ا ت-ا-ر ب-ل-ع-؟ ------------------- لماذا تغادر بالفعل؟ 0
limād-ā-tug-ā-i--b-l-f--l? l______ t_______ b________ l-m-d-ā t-g-ā-i- b-l-f-‘-? -------------------------- limādhā tughādir bil-fi‘l?
Som unavený. أنا --ع-. أ__ م____ أ-ا م-ع-. --------- أنا متعب. 0
a-- muta-ab. a__ m_______ a-a m-t-‘-b- ------------ ana muta‘ab.
Idem, pretože som unavený. سأرحل ل---ي-متعب. س____ ل____ م____ س-ر-ل ل-ن-ي م-ع-. ----------------- سأرحل لأنني متعب. 0
sa-a-a-al-li’an--n- --t-‘a-. s________ l________ m_______ s-’-r-ḥ-l l-’-n-a-ī m-t-‘-b- ---------------------------- sa’araḥal li’annanī muta‘ab.
Prečo už cestujete? ‫لم- أ-ت-ذاهب-ا-آن؟ ‫___ أ__ ذ___ ا____ ‫-م- أ-ت ذ-ه- ا-آ-؟ ------------------- ‫لما أنت ذاهب الآن؟ 0
l-m---n-a-d----b-a--ā-? l___ a___ d_____ a_____ l-m- a-t- d-ā-i- a---n- ----------------------- limā anta dhāhib al-ān?
Je už neskoro. ‫ال-قت -تأ-ر. ‫_____ م_____ ‫-ل-ق- م-أ-ر- ------------- ‫الوقت متأخر. 0
al----t --t-’a-h-hi-. a______ m____________ a---a-t m-t-’-k-k-i-. --------------------- al-waqt muta’akhkhir.
Cestujem, pretože je už neskoro. سأذ-ب ----ا--ق- -صب- مت---اً. س____ ل__ ا____ أ___ م______ س-ذ-ب ل-ن ا-و-ت أ-ب- م-أ-ر-ً- ----------------------------- سأذهب لأن الوقت أصبح متأخراً. 0
s--ad-ha--li--nna ---wa----ṣb-- m-ta’--h--iran. s________ l______ a______ a____ m______________ s-’-d-h-b l-’-n-a a---a-t a-b-ḥ m-t-’-k-k-i-a-. ----------------------------------------------- sa’adhhab li’anna al-waqt aṣbaḥ muta’akhkhiran.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arabčina (1-100) MP3 arabčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.