Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   pa ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ਛਿਆਸੀ]

86 [Chi'āsī]

ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

praśana – bhūtakāla 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina pandžábčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ਤ-ੰ-ਕਿ--ੀ ਟ-- ਲ--ਈ --? ਤੂੰ ਕਿ__ ਟਾ_ ਲ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਟ-ਈ ਲ-ਾ- ਹ-? ---------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਟਾਈ ਲਗਾਈ ਹੈ? 0
pr---n- ---hūt----a-2 p______ – b________ 2 p-a-a-a – b-ū-a-ā-a 2 --------------------- praśana – bhūtakāla 2
Ktoré auto si kúpil? ਤੂੰ ਕ---ੀ---ਡੀ ਖ-ੀ-- -ੈ? ਤੂੰ ਕਿ__ ਗੱ_ ਖ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਗ-ਡ- ਖ-ੀ-ੀ ਹ-? ------------------------ ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਗੱਡੀ ਖਰੀਦੀ ਹੈ? 0
p-aśa---- -hūt--ā---2 p______ – b________ 2 p-a-a-a – b-ū-a-ā-a 2 --------------------- praśana – bhūtakāla 2
Ktoré noviny si si predplatil? ਤ-ੰ---ਹੜਾ --ਬਾਰ ਲ---ਇਆ-ਹ--- ਹੈ? ਤੂੰ ਕਿ__ ਅ___ ਲ____ ਹੋ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ਾ ਅ-ਬ-ਰ ਲ-ਵ-ਇ- ਹ-ਇ- ਹ-? ------------------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜਾ ਅਖਬਾਰ ਲਗਵਾਇਆ ਹੋਇਆ ਹੈ? 0
t--kihaṛī-ṭā-ī l--ā'ī -a-? t_ k_____ ṭ___ l_____ h___ t- k-h-ṛ- ṭ-'- l-g-'- h-i- -------------------------- tū kihaṛī ṭā'ī lagā'ī hai?
Koho ste videli? ਤੁ--- ਕਿਸਨੂ- --ਖ-ਆ--ੀ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਦੇ__ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਦ-ਖ-ਆ ਸ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਦੇਖਿਆ ਸੀ? 0
T--k------g--ī --ar-d---ai? T_ k_____ g___ k______ h___ T- k-h-ṛ- g-ḍ- k-a-ī-ī h-i- --------------------------- Tū kihaṛī gaḍī kharīdī hai?
Koho ste stretli? ਤ--ੀਂ-ਕ--ਨੂ- ਮਿ----ੀ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਮਿ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਮ-ਲ- ਸ-? --------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਮਿਲੇ ਸੀ? 0
Tū ki---ī g-ḍ----ar-dī ---? T_ k_____ g___ k______ h___ T- k-h-ṛ- g-ḍ- k-a-ī-ī h-i- --------------------------- Tū kihaṛī gaḍī kharīdī hai?
Koho ste spoznali? ਤੁ-ੀਂ--ਿ-ਨੂ--ਪ--ਚ---ਆ--ੀ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਪ____ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਪ-ਿ-ਾ-ਿ- ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਪਹਿਚਾਣਿਆ ਸੀ? 0
T--ki--------- k--rī-- hai? T_ k_____ g___ k______ h___ T- k-h-ṛ- g-ḍ- k-a-ī-ī h-i- --------------------------- Tū kihaṛī gaḍī kharīdī hai?
Kedy ste vstali? ਤ--ੀਂ--------ਠੇ -ੋ? ਤੁ_ ਕ_ ਉੱ_ ਹੋ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਉ-ਠ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਉੱਠੇ ਹੋ? 0
T- -ih-ṛā a-h-bār----g-v--i'- hō'i'ā---i? T_ k_____ a_______ l_________ h_____ h___ T- k-h-ṛ- a-h-b-r- l-g-v-'-'- h-'-'- h-i- ----------------------------------------- Tū kihaṛā akhabāra lagavā'i'ā hō'i'ā hai?
Kedy ste začali? ਤ------ਦੋਂ -ਰੰ---ੀ-- -ੈ? ਤੁ_ ਕ_ ਆ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਆ-ੰ- ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਆਰੰਭ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
Tus----i--n- -ē-hi-ā--ī? T____ k_____ d______ s__ T-s-ṁ k-s-n- d-k-i-ā s-? ------------------------ Tusīṁ kisanū dēkhi'ā sī?
Kedy ste prestali? ਤੁਸ-ਂ ਕ-ੋਂ-ਖਤਮ ---ਾ ਹ-? ਤੁ_ ਕ_ ਖ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਖ-ਮ ਕ-ਤ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਖਤਮ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
T--īṁ----a-----l- s-? T____ k_____ m___ s__ T-s-ṁ k-s-n- m-l- s-? --------------------- Tusīṁ kisanū milē sī?
Prečo ste sa zobudili? ਤ---ਡੀ ਦ----- ਖੁ---ੀ---? ਤੁ__ ਦ ਕ_ ਖੁ__ ਸੀ_ ਤ-ਹ-ਡ- ਦ ਕ-ੋ- ਖ-ਲ-ਹ- ਸ-? ------------------------ ਤੁਹਾਡੀ ਦ ਕਦੋਂ ਖੁਲ੍ਹੀ ਸੀ? 0
T-sīṁ--i--n- mil- sī? T____ k_____ m___ s__ T-s-ṁ k-s-n- m-l- s-? --------------------- Tusīṁ kisanū milē sī?
Prečo ste sa stali učiteľom? ਤੁ-ੀ--ਅਧ--ਪ- -ਿਉ----ੇ -ੀ? ਤੁ_ ਅ____ ਕਿ_ ਬ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਅ-ਿ-ਪ- ਕ-ਉ- ਬ-ੇ ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਅਧਿਆਪਕ ਕਿਉਂ ਬਣੇ ਸੀ? 0
Tus---k--an--m-l- --? T____ k_____ m___ s__ T-s-ṁ k-s-n- m-l- s-? --------------------- Tusīṁ kisanū milē sī?
Prečo ste išli taxíkom? ਤ--ੀਂ ----ੀ -ਿਉਂ-ਲ- -ੈ? ਤੁ_ ਟੈ__ ਕਿ_ ਲ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਟ-ਕ-ੀ ਕ-ਉ- ਲ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਟੈਕਸੀ ਕਿਉਂ ਲਈ ਹੈ? 0
T-----ki-a----a----ṇi-- -ī? T____ k_____ p_________ s__ T-s-ṁ k-s-n- p-h-c-ṇ-'- s-? --------------------------- Tusīṁ kisanū pahicāṇi'ā sī?
Odkiaľ ste prišli? ਤ-ਸੀਂ----ਥੋ--ਆਏ---? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਆ_ ਹੋ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੋ- ਆ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੋਂ ਆਏ ਹੋ? 0
Tus-ṁ -adōṁ--ṭh--h-? T____ k____ u___ h__ T-s-ṁ k-d-ṁ u-h- h-? -------------------- Tusīṁ kadōṁ uṭhē hō?
Kam ste išli? ਤ-ਸ-- ਕਿੱਥੇ--ਏ ਸ-? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਗ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਗ- ਸ-? ------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਗਏ ਸੀ? 0
Tu--- kad-- uṭh----? T____ k____ u___ h__ T-s-ṁ k-d-ṁ u-h- h-? -------------------- Tusīṁ kadōṁ uṭhē hō?
Kde ste boli? ਤ--ੀਂ--ਿ--ੇ--ੀ? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਸ-? --------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਸੀ? 0
Tu--- kad---u--ē-hō? T____ k____ u___ h__ T-s-ṁ k-d-ṁ u-h- h-? -------------------- Tusīṁ kadōṁ uṭhē hō?
Komu si pomohol? ਤੁਸੀਂ --ਸਦੀ --ਦ-ਕ----ਹੈ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਮ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੀ ਮ-ਦ ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਦੀ ਮਦਦ ਕੀਤੀ ਹੈ? 0
T--īṁ k--ōṁ-āra--a ------ai? T____ k____ ā_____ k___ h___ T-s-ṁ k-d-ṁ ā-a-h- k-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kadōṁ ārabha kītā hai?
Komu si písal? ਤੁ--ਂ --ਸਨ-- --ਖਿ----? ਤੁ_ ਕਿ__ ਲਿ__ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਲ-ਖ-ਆ ਹ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਲਿਖਿਆ ਹੈ? 0
T--------ōṁ--r-bh- k-tā ha-? T____ k____ ā_____ k___ h___ T-s-ṁ k-d-ṁ ā-a-h- k-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kadōṁ ārabha kītā hai?
Komu si odpovedal? ਤ-ਸੀ----ਸਨੂ- ਉ--ਰ-ਦਿ--ਾ-ਹੈ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਉੱ__ ਦਿੱ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਉ-ਤ- ਦ-ੱ-ਾ ਹ-? --------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਉੱਤਰ ਦਿੱਤਾ ਹੈ? 0
T---- ----ṁ--r---a kītā --i? T____ k____ ā_____ k___ h___ T-s-ṁ k-d-ṁ ā-a-h- k-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kadōṁ ārabha kītā hai?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + pandžábčina (1-100) MP3 pandžábčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...