Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   mk Минато време 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [осумдесет и еден]

81 [osoomdyesyet i yedyen]

Минато време 1

Minato vryemye 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
písať п-шу-а п_____ п-ш-в- ------ пишува 0
M-nato-v-ye--- 1 M_____ v______ 1 M-n-t- v-y-m-e 1 ---------------- Minato vryemye 1
Písal list. То- ---иша----о п---о. Т__ н_____ е___ п_____ Т-ј н-п-ш- е-н- п-с-о- ---------------------- Тој напиша едно писмо. 0
M--ato-vryem-e 1 M_____ v______ 1 M-n-t- v-y-m-e 1 ---------------- Minato vryemye 1
A ona písala pohľadnicu. А---а-----ша -д-а -а-т--ка. А т__ н_____ е___ к________ А т-а н-п-ш- е-н- к-р-и-к-. --------------------------- А таа напиша една картичка. 0
p-s-o--a p_______ p-s-o-v- -------- pishoova
čítať ч--а ч___ ч-т- ---- чита 0
pi-hoo-a p_______ p-s-o-v- -------- pishoova
Ćítal časopis. Т-ј---т-ш- -дн--спи-ан--. Т__ ч_____ е___ с________ Т-ј ч-т-ш- е-н- с-и-а-и-. ------------------------- Тој читаше едно списание. 0
p-s--ova p_______ p-s-o-v- -------- pishoova
A ona čítala knihu. А т-а чита-е --на -н-г-. А т__ ч_____ е___ к_____ А т-а ч-т-ш- е-н- к-и-а- ------------------------ А таа читаше една книга. 0
To--n---sh---edno --s--. T__ n______ y____ p_____ T-ј n-p-s-a y-d-o p-s-o- ------------------------ Toј napisha yedno pismo.
vziať, zobrať з-ма з___ з-м- ---- зема 0
T-ј napi-ha y-dno-p-s-o. T__ n______ y____ p_____ T-ј n-p-s-a y-d-o p-s-o- ------------------------ Toј napisha yedno pismo.
Vzal si cigaretu. Т----е-е една -и----. Т__ з___ е___ ц______ Т-ј з-д- е-н- ц-г-р-. --------------------- Тој зеде една цигара. 0
To-----i--a--ed-- pism-. T__ n______ y____ p_____ T-ј n-p-s-a y-d-o p-s-o- ------------------------ Toј napisha yedno pismo.
Vzala si kúsok čokolády. Та---ед--ед-о -а--е-ч-к-л--о. Т__ з___ е___ п____ ч________ Т-а з-д- е-н- п-р-е ч-к-л-д-. ----------------------------- Таа зеде едно парче чоколадо. 0
A-t-a nap--ha --dn- kar--c-k-. A t__ n______ y____ k_________ A t-a n-p-s-a y-d-a k-r-i-h-a- ------------------------------ A taa napisha yedna kartichka.
On bol neverný, ale ona bola verná. То- б-ше---ве-ен--н- т-а--еш- верна. Т__ б___ н_______ н_ т__ б___ в_____ Т-ј б-ш- н-в-р-н- н- т-а б-ш- в-р-а- ------------------------------------ Тој беше неверен, но таа беше верна. 0
A t-a-n-p---a --d-a-k-r-i-h-a. A t__ n______ y____ k_________ A t-a n-p-s-a y-d-a k-r-i-h-a- ------------------------------ A taa napisha yedna kartichka.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Тој бе-е-мр--ли------таа беш--вр--н-. Т__ б___ м_______ н_ т__ б___ в______ Т-ј б-ш- м-з-л-в- н- т-а б-ш- в-е-н-. ------------------------------------- Тој беше мрзелив, но таа беше вредна. 0
A--a- --pi-h- yedn- k---i-h-a. A t__ n______ y____ k_________ A t-a n-p-s-a y-d-a k-r-i-h-a- ------------------------------ A taa napisha yedna kartichka.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Тој----е --р--а------- -а-----е --г-та. Т__ б___ с_________ н_ т__ б___ б______ Т-ј б-ш- с-р-м-ш-н- н- т-а б-ш- б-г-т-. --------------------------------------- Тој беше сиромашен, но таа беше богата. 0
c-ita c____ c-i-a ----- chita
Nemal peniaze, ale dlhy. Т-ј не--ше---ри- -у-- -о-г-ви. Т__ н_____ п____ т___ д_______ Т-ј н-м-ш- п-р-, т-к- д-л-о-и- ------------------------------ Тој немаше пари, туку долгови. 0
ch-ta c____ c-i-a ----- chita
Nemal šťastie, ale smolu. Т---н--аше ----а,---ку м-л--. Т__ н_____ с_____ т___ м_____ Т-ј н-м-ш- с-е-а- т-к- м-л-р- ----------------------------- Тој немаше среќа, туку малер. 0
c-i-a c____ c-i-a ----- chita
Nemal úspech, ale neúspech. То--не-а-е----ех, т-ку-н-у-пех. Т__ н_____ у_____ т___ н_______ Т-ј н-м-ш- у-п-х- т-к- н-у-п-х- ------------------------------- Тој немаше успех, туку неуспех. 0
T-ј--hi-ash-e--edn- --i-an---. T__ c________ y____ s_________ T-ј c-i-a-h-e y-d-o s-i-a-i-e- ------------------------------ Toј chitashye yedno spisaniye.
Nebol spokojný, ale nespokojný. То- -- б--е-з-д-вол--- ту-- не-а--в----. Т__ н_ б___ з_________ т___ н___________ Т-ј н- б-ш- з-д-в-л-н- т-к- н-з-д-в-л-н- ---------------------------------------- Тој не беше задоволен, туку незадоволен. 0
T-ј-c---as--e--ed-- s-i--niye. T__ c________ y____ s_________ T-ј c-i-a-h-e y-d-o s-i-a-i-e- ------------------------------ Toј chitashye yedno spisaniye.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Т-ј------ше-с-е---, -у-у н-с-е-ен. Т__ н_ б___ с______ т___ н________ Т-ј н- б-ш- с-е-е-, т-к- н-с-е-е-. ---------------------------------- Тој не беше среќен, туку несреќен. 0
Toј-ch---shye yedn- sp--ani--. T__ c________ y____ s_________ T-ј c-i-a-h-e y-d-o s-i-a-i-e- ------------------------------ Toј chitashye yedno spisaniye.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Т-ј-не -еш- -и---тич-н,-туку--ес-мпат-чен. Т__ н_ б___ с__________ т___ н____________ Т-ј н- б-ш- с-м-а-и-е-, т-к- н-с-м-а-и-е-. ------------------------------------------ Тој не беше симпатичен, туку несимпатичен. 0
A ta- c-it--hy- ----- kni---. A t__ c________ y____ k______ A t-a c-i-a-h-e y-d-a k-i-u-. ----------------------------- A taa chitashye yedna knigua.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...