Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   mk Во дискотека

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [четириесет и шест]

46 [chyetiriyesyet i shyest]

Во дискотека

Vo diskotyeka

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Д-л- - с-о-од---о-- -е---? Д___ е с_______ о__ м_____ Д-л- е с-о-о-н- о-а м-с-о- -------------------------- Дали е слободно ова место? 0
V- d--k-t---a V_ d_________ V- d-s-o-y-k- ------------- Vo diskotyeka
Smiem si k Vám sadnúť? Сме---ли--а с-дн-- ---рај вас? С____ л_ д_ с_____ п_____ в___ С-е-м л- д- с-д-а- п-к-а- в-с- ------------------------------ Смеам ли да седнам покрај вас? 0
V- di--oty-ka V_ d_________ V- d-s-o-y-k- ------------- Vo diskotyeka
Iste. Со ----волс-во. С_ з___________ С- з-д-в-л-т-о- --------------- Со задоволство. 0
D-li-y--sl-b--no-ov--m-e-to? D___ y_ s_______ o__ m______ D-l- y- s-o-o-n- o-a m-e-t-? ---------------------------- Dali ye slobodno ova myesto?
Ako sa Vám páči tá hudba? К-----и--е -опаѓа--у-ика-а? К___ в_ с_ д_____ м________ К-к- в- с- д-п-ѓ- м-з-к-т-? --------------------------- Како ви се допаѓа музиката? 0
Dali y- sl---dn---v- ----t-? D___ y_ s_______ o__ m______ D-l- y- s-o-o-n- o-a m-e-t-? ---------------------------- Dali ye slobodno ova myesto?
Je trochu hlasná. М-лку-е-прегласн-. М____ е п_________ М-л-у е п-е-л-с-а- ------------------ Малку е прегласна. 0
Dal- y- -lo--dno---- my--to? D___ y_ s_______ o__ m______ D-l- y- s-o-o-n- o-a m-e-t-? ---------------------------- Dali ye slobodno ova myesto?
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Н------а-а ----- с----а-до-р-. Н_ г______ с____ с_____ д_____ Н- г-у-а-а с-и-и с-с-м- д-б-о- ------------------------------ Но групата свири сосема добро. 0
Smyeam -i-da-s-----m p---------? S_____ l_ d_ s______ p_____ v___ S-y-a- l- d- s-e-n-m p-k-a- v-s- -------------------------------- Smyeam li da syednam pokraј vas?
Chodievate sem často? Често-ли-с-------? Ч____ л_ с__ о____ Ч-с-о л- с-е о-д-? ------------------ Често ли сте овде? 0
S-yeam -i d- -----a----kr-ј----? S_____ l_ d_ s______ p_____ v___ S-y-a- l- d- s-e-n-m p-k-a- v-s- -------------------------------- Smyeam li da syednam pokraј vas?
Nie, toto je prvý raz. Не,-ов----прв-пат. Н__ о__ е п__ п___ Н-, о-а е п-в п-т- ------------------ Не, ова е прв пат. 0
S----m -i-d- syed--- p---a- v-s? S_____ l_ d_ s______ p_____ v___ S-y-a- l- d- s-e-n-m p-k-a- v-s- -------------------------------- Smyeam li da syednam pokraј vas?
Ešte som tu nebol. Н---у--б---/--ила--вде--ик-г-ш. Н_ с__ б__ / б___ о___ н_______ Н- с-м б-л / б-л- о-д- н-к-г-ш- ------------------------------- Не сум бил / била овде никогаш. 0
So----ov---tvo. S_ z___________ S- z-d-v-l-t-o- --------------- So zadovolstvo.
Zatancujete si? Т----ва-е-ли? Т________ л__ Т-н-у-а-е л-? ------------- Танцувате ли? 0
So-z-do---stvo. S_ z___________ S- z-d-v-l-t-o- --------------- So zadovolstvo.
Možno neskôr. Може-- п---ц--. М_____ п_______ М-ж-б- п-д-ц-а- --------------- Можеби подоцна. 0
So -a---o---vo. S_ z___________ S- z-d-v-l-t-o- --------------- So zadovolstvo.
Neviem tak dobre tancovať. Јас--- -меам-д- т--цува--т--- --б--. Ј__ н_ у____ д_ т_______ т___ д_____ Ј-с н- у-е-м д- т-н-у-а- т-к- д-б-о- ------------------------------------ Јас не умеам да танцувам така добро. 0
Ka-o-v- s-e-d--a----o-zi-at-? K___ v_ s__ d_____ m_________ K-k- v- s-e d-p-ѓ- m-o-i-a-a- ----------------------------- Kako vi sye dopaѓa moozikata?
To je celkom jednoduché. То- --с-се-а-е-но--а---. Т__ е с_____ е__________ Т-а е с-с-м- е-н-с-а-н-. ------------------------ Тоа е сосема едноставно. 0
Kak- v- -y--d----a -----ka--? K___ v_ s__ d_____ m_________ K-k- v- s-e d-p-ѓ- m-o-i-a-a- ----------------------------- Kako vi sye dopaѓa moozikata?
Ukážem Vám to. Јас -- -и п--а-ам. Ј__ ќ_ в_ п_______ Ј-с ќ- в- п-к-ж-м- ------------------ Јас ќе ви покажам. 0
K--o -- sye d--a---m--z-ka--? K___ v_ s__ d_____ m_________ K-k- v- s-e d-p-ѓ- m-o-i-a-a- ----------------------------- Kako vi sye dopaѓa moozikata?
Nie, radšej niekedy inokedy. Не- -о-обро-др-- п-т. Н__ п______ д___ п___ Н-, п-д-б-о д-у- п-т- --------------------- Не, подобро друг пат. 0
Mal--o ye--rye-ul--n-. M_____ y_ p___________ M-l-o- y- p-y-g-l-s-a- ---------------------- Malkoo ye pryegulasna.
Čakáte na niekoho? Ч--а-е-----еког-? Ч_____ л_ н______ Ч-к-т- л- н-к-г-? ----------------- Чекате ли некого? 0
Ma-koo ye pr-eg-l-sna. M_____ y_ p___________ M-l-o- y- p-y-g-l-s-a- ---------------------- Malkoo ye pryegulasna.
Áno, na môjho priateľa. Да, мо----п---ат--. Д__ м____ п________ Д-, м-ј-т п-и-а-е-. ------------------- Да, мојот пријател. 0
Ma--oo-y- --yegu-asn-. M_____ y_ p___________ M-l-o- y- p-y-g-l-s-a- ---------------------- Malkoo ye pryegulasna.
Tam vzadu už prichádza! Еве -----з--и, д-аѓа! Е__ г_ п______ д_____ Е-е г- п-з-д-, д-а-а- --------------------- Еве го позади, доаѓа! 0
No gu--op----s--r- ---y--a-d-b-o. N_ g________ s____ s______ d_____ N- g-r-o-a-a s-i-i s-s-e-a d-b-o- --------------------------------- No guroopata sviri sosyema dobro.

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!