Slovníček fráz

sk V škole   »   mk Во училиште

4 [štyri]

V škole

V škole

4 [четири]

4 [chyetiri]

Во училиште

Vo oochilishtye

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde sme? К----с--? К___ с___ К-д- с-е- --------- Каде сме? 0
Ka-ye-s-ye? K____ s____ K-d-e s-y-? ----------- Kadye smye?
Sme v škole. Ние --- во -----штето. Н__ с__ в_ у__________ Н-е с-е в- у-и-и-т-т-. ---------------------- Ние сме во училиштето. 0
N--- s-ye--o-----i-is-t----. N___ s___ v_ o______________ N-y- s-y- v- o-c-i-i-h-y-t-. ---------------------------- Niye smye vo oochilishtyeto.
Máme vyučovanie. Ни- --а-- наста-а. Н__ и____ н_______ Н-е и-а-е н-с-а-а- ------------------ Ние имаме настава. 0
Ni-- i-am-- na-----. N___ i_____ n_______ N-y- i-a-y- n-s-a-a- -------------------- Niye imamye nastava.
To sú žiaci. О-а--е --е-и--те. О__ с_ у_________ О-а с- у-е-и-и-е- ----------------- Ова се учениците. 0
Ov- --- -o-h-e---zi--e. O__ s__ o______________ O-a s-e o-c-y-n-t-i-y-. ----------------------- Ova sye oochyenitzitye.
To je učiteľka. О---е на--а-ни-ка--. О__ е н_____________ О-а е н-с-а-н-ч-а-а- -------------------- Ова е наставничката. 0
Ova -e-na-t-v-ic-k-t-. O__ y_ n______________ O-a y- n-s-a-n-c-k-t-. ---------------------- Ova ye nastavnichkata.
To je trieda. О-- е--д---е-и-то. О__ е о___________ О-а е о-д-л-н-е-о- ------------------ Ова е одделението. 0
O---ye od-yel-en-y--o. O__ y_ o______________ O-a y- o-d-e-y-n-y-t-. ---------------------- Ova ye oddyelyeniyeto.
Čo robíme? Ш-- пра----? Ш__ п_______ Ш-о п-а-и-е- ------------ Што правиме? 0
Sht- ---vi-y-? S___ p________ S-t- p-a-i-y-? -------------- Shto pravimye?
Učíme sa. Ни--у--м-. Н__ у_____ Н-е у-и-е- ---------- Ние учиме. 0
Niy---ochi---. N___ o________ N-y- o-c-i-y-. -------------- Niye oochimye.
Učíme sa jazyk. Н-е--ч----е--н-ја---. Н__ у____ е___ ј_____ Н-е у-и-е е-е- ј-з-к- --------------------- Ние учиме еден јазик. 0
Niy--ooc-im-e -----n ј--i-. N___ o_______ y_____ ј_____ N-y- o-c-i-y- y-d-e- ј-z-k- --------------------------- Niye oochimye yedyen јazik.
Učím sa angličtinu. Ја---ча--а-г--с--. Ј__ у___ а________ Ј-с у-а- а-г-и-к-. ------------------ Јас учам англиски. 0
Јas-o----m---gul----. Ј__ o_____ a_________ Ј-s o-c-a- a-g-l-s-i- --------------------- Јas oocham anguliski.
Učíš sa španielčinu. Т-------шп-н-к-. Т_ у___ ш_______ Т- у-и- ш-а-с-и- ---------------- Ти учиш шпански. 0
Ti o---i-- --pa--ki. T_ o______ s________ T- o-c-i-h s-p-n-k-. -------------------- Ti oochish shpanski.
Učí sa nemčinu. То---чи г-р---с--. Т__ у__ г_________ Т-ј у-и г-р-а-с-и- ------------------ Тој учи германски. 0
Toј-o-chi--uyerma-ski. T__ o____ g___________ T-ј o-c-i g-y-r-a-s-i- ---------------------- Toј oochi guyermanski.
Učíme sa francúzštinu. Ние-у--ме--р-нцу--и. Н__ у____ ф_________ Н-е у-и-е ф-а-ц-с-и- -------------------- Ние учиме француски. 0
N--- o-chi--e---a--zoo--i. N___ o_______ f___________ N-y- o-c-i-y- f-a-t-o-s-i- -------------------------- Niye oochimye frantzooski.
Učíte sa taliančinu. Ви--учит----али-а-ски. В__ у____ и___________ В-е у-и-е и-а-и-а-с-и- ---------------------- Вие учите италијански. 0
Vi-e-o-ch-t-e ita--ј-ns-i. V___ o_______ i___________ V-y- o-c-i-y- i-a-i-a-s-i- -------------------------- Viye oochitye italiјanski.
Učia sa ruštinu. Тие у--т -у-к-. Т__ у___ р_____ Т-е у-а- р-с-и- --------------- Тие учат руски. 0
T-ye o-chat-roos-i. T___ o_____ r______ T-y- o-c-a- r-o-k-. ------------------- Tiye oochat rooski.
Učiť sa jazyky je zaujímavé. У--њ-то --з-ци------------. У______ ј_____ е и_________ У-е-е-о ј-з-ц- е и-т-р-с-о- --------------------------- Учењето јазици е интересно. 0
O-ch-e-yeto -a--t-i y----t----e-n-. O__________ ј______ y_ i___________ O-c-y-њ-e-o ј-z-t-i y- i-t-e-y-s-o- ----------------------------------- Oochyeњyeto јazitzi ye intyeryesno.
Chceme rozumieť ľuďom. Ние са-аме------ -а--и---- -у-е--. Н__ с_____ д_ г_ р________ л______ Н-е с-к-м- д- г- р-з-и-а-е л-ѓ-т-. ---------------------------------- Ние сакаме да ги разбираме луѓето. 0
N--e --k-m---d--g----az---amye-lo-ѓ--to. N___ s______ d_ g__ r_________ l________ N-y- s-k-m-e d- g-i r-z-i-a-y- l-o-y-t-. ---------------------------------------- Niye sakamye da gui razbiramye looѓyeto.
Chceme sa rozprávať s ľuďmi. Н----акаме да ---рува-- со----е-о. Н__ с_____ д_ з________ с_ л______ Н-е с-к-м- д- з-о-у-а-е с- л-ѓ-т-. ---------------------------------- Ние сакаме да зборуваме со луѓето. 0
N-ye-saka----d- -bor-ov------o------e-o. N___ s______ d_ z__________ s_ l________ N-y- s-k-m-e d- z-o-o-v-m-e s- l-o-y-t-. ---------------------------------------- Niye sakamye da zboroovamye so looѓyeto.

Deň materinského jazyka

Máte radi svoju materčinu? Potom môžete oslavovať. A to vždy 21. februára! Je to medzinárodný deň materinského jazyka. Oslavuje sa od roku 2000. Vyhlásilo ho UNESCO. UNESCO je sekciou Organizácie spojených národov. Zameriava sa na oblasť vedy, kultúry a vzdelania. UNESCO usiluje o zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva. Aj jazyk je kultúrnym dedičstvom. Preto ho musíme chrániť, kultivovať a podporovať. 21. februára slávime jazykovú rozmanitosť. Na celom svete sa hovorí cca 6 000 - 7 000 jazykmi. Polovici z nich však hrozí vymretie. Každé dva týždne navždy zmizne jeden jazyk. Každý jazyk je však výnimočnou pokladnicou poznania. Jazyk odráža znalosti národov. Dejiny národa sa odrážajú v jeho jazyku. Jazykom sa odovzdávajú skúsenosti a tradície. Materinský jazyk je teda súčasťou identity každého národa. Keď jazyk vymrie, stratíme viac než len slová. A 21. februára by sa na to nemalo zabúdať. Ľudia by mali pochopiť, aký význam jazyky majú. A mali by popremýšľať nad tým, čo môžu urobiť pre ich zachovanie. Ukážte teda svojmu jazyku, ako veľmi je pre Vás dôležitý! Môžete mu treba upiecť tortu. S krásnym nápisom z cukru. Samozrejme vo svojej materčine!