Slovníček fráz

sk Osoby   »   mk Лица

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [еден]

1 [eden]

Лица

Lica

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
ja j-с j__ j-с --- jас 0
j-s j__ j-s --- jas
ja a ty jас и -и j__ и т_ j-с и т- -------- jас и ти 0
ja--i-ti j__ i t_ j-s i t- -------- jas i ti
my obaja / my obidve ние--в--ц-та н__ д_______ н-е д-а-ц-т- ------------ ние двајцата 0
ni-e---a-tz--a n___ d________ n-y- d-a-t-a-a -------------- niye dvaјtzata
on т-ј т__ т-ј --- тој 0
t-ј t__ t-ј --- toј
on a ona то- и---а т__ и т__ т-ј и т-а --------- тој и таа 0
to--i--aa t__ i t__ t-ј i t-a --------- toј i taa
oni obaja / ony obidve т-е------а-а т__ д_______ т-е д-а-ц-т- ------------ тие двајцата 0
ti-- d-a-----a t___ d________ t-y- d-a-t-a-a -------------- tiye dvaјtzata
muž м-ж м__ м-ж --- маж 0
maʐ m__ m-ʐ --- maʐ
žena ж--а ж___ ж-н- ---- жена 0
ʐy-na ʐ____ ʐ-e-a ----- ʐyena
dieťa дете д___ д-т- ---- дете 0
d-et-e d_____ d-e-y- ------ dyetye
rodina едн- -а-и-и-а е___ ф_______ е-н- ф-м-л-ј- ------------- една фамилија 0
yedna f-m-liјa y____ f_______ y-d-a f-m-l-ј- -------------- yedna familiјa
moja rodina мо-а------и---а м_____ ф_______ м-ј-т- ф-м-л-ј- --------------- мојата фамилија 0
m-ј----fam--iјa m_____ f_______ m-ј-t- f-m-l-ј- --------------- moјata familiјa
Moja rodina je tu. М-ј-т- -ам-лиј--е ов-е. М_____ ф_______ е о____ М-ј-т- ф-м-л-ј- е о-д-. ----------------------- Мојата фамилија е овде. 0
Mo-at- -a---iјa -e ovdye. M_____ f_______ y_ o_____ M-ј-t- f-m-l-ј- y- o-d-e- ------------------------- Moјata familiјa ye ovdye.
Ja som tu. Јас-с-- -в--. Ј__ с__ о____ Ј-с с-м о-д-. ------------- Јас сум овде. 0
Ј-- ---m --dye. Ј__ s___ o_____ Ј-s s-o- o-d-e- --------------- Јas soom ovdye.
Ty si tu. Ти си---д-. Т_ с_ о____ Т- с- о-д-. ----------- Ти си овде. 0
T- -i --dye. T_ s_ o_____ T- s- o-d-e- ------------ Ti si ovdye.
On je tu a ona je tu. Тој е--в-- ----- --овд-. Т__ е о___ и т__ е о____ Т-ј е о-д- и т-а е о-д-. ------------------------ Тој е овде и таа е овде. 0
T-ј ---ovd------a- -- o-d--. T__ y_ o____ i t__ y_ o_____ T-ј y- o-d-e i t-a y- o-d-e- ---------------------------- Toј ye ovdye i taa ye ovdye.
My sme tu. Ни--сме -вде. Н__ с__ о____ Н-е с-е о-д-. ------------- Ние сме овде. 0
Niye -my-----ye. N___ s___ o_____ N-y- s-y- o-d-e- ---------------- Niye smye ovdye.
Vy ste tu. В-е---е--вд-. В__ с__ о____ В-е с-е о-д-. ------------- Вие сте овде. 0
Viye ---e--vd-e. V___ s___ o_____ V-y- s-y- o-d-e- ---------------- Viye stye ovdye.
Oni sú všetci tu. Т-е ---е ---овд-. Т__ с___ с_ о____ Т-е с-т- с- о-д-. ----------------- Тие сите се овде. 0
Tiye-----------o--y-. T___ s____ s__ o_____ T-y- s-t-e s-e o-d-e- --------------------- Tiye sitye sye ovdye.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!