Slovníček fráz

sk Osoby   »   ti ሰባት

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ሓደ]

1 [ḥade]

ሰባት

sebati

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
ja -ነ ኣ_ ኣ- -- ኣነ 0
a-e a__ a-e --- ane
ja a ty ኣ-----ስኻን ኣ___ ን___ ኣ-ን- ን-ኻ- --------- ኣነን/ ንስኻን 0
a--n---n-s--̱-ni a_____ n_______ a-e-i- n-s-h-a-i ---------------- aneni/ nisiẖani
my obaja / my obidve ንሕ- --ተና ን__ ክ___ ን-ና ክ-ተ- -------- ንሕና ክልተና 0
n--̣--a ki-it-na n_____ k_______ n-h-i-a k-l-t-n- ---------------- niḥina kilitena
on -ሱ ን_ ን- -- ንሱ 0
ni-u n___ n-s- ---- nisu
on a ona ንሱን ንሳን ን__ ን__ ን-ን ን-ን ------- ንሱን ንሳን 0
n-s-n--n-sani n_____ n_____ n-s-n- n-s-n- ------------- nisuni nisani
oni obaja / ony obidve ንሳ-ም---ተኦም ን___ ክ____ ን-ቶ- ክ-ተ-ም ---------- ንሳቶም ክልተኦም 0
nis-t-mi -i---e’-mi n_______ k_________ n-s-t-m- k-l-t-’-m- ------------------- nisatomi kilite’omi
muž እ-----ይ እ_ ሰ___ እ- ሰ-ኣ- ------- እቲ ሰብኣይ 0
itī se-i-ayi i__ s_______ i-ī s-b-’-y- ------------ itī sebi’ayi
žena እ- --ይቲ እ_ ሰ___ እ- ሰ-ይ- ------- እታ ሰበይቲ 0
it--se----tī i__ s_______ i-a s-b-y-t- ------------ ita sebeyitī
dieťa እቲ/-ታ--ልዓ እ____ ቆ__ እ-/-ታ ቆ-ዓ --------- እቲ/እታ ቆልዓ 0
itī/--a k---i‘a i______ k______ i-ī-i-a k-o-i-a --------------- itī/ita k’oli‘a
rodina ሓ--ስድራቤት ሓ_ ስ____ ሓ- ስ-ራ-ት -------- ሓደ ስድራቤት 0
ḥade-si---abē-i ḥ___ s_________ h-a-e s-d-r-b-t- ---------------- ḥade sidirabēti
moja rodina ናተ--ስ-ራ--(ስ-ራቤተ-) ና__ ስ____________ ና-ይ ስ-ራ-ት-ስ-ራ-ተ-) ----------------- ናተይ ስድራቤት(ስድራቤተይ) 0
na-ey- s--i------(si--ra-ēt---) n_____ s_______________________ n-t-y- s-d-r-b-t-(-i-i-a-ē-e-i- ------------------------------- nateyi sidirabēti(sidirabēteyi)
Moja rodina je tu. ናተ- ስ-ራ-ት --ዚ ኣለ-። ና__ ስ____ ኣ__ ኣ___ ና-ይ ስ-ራ-ት ኣ-ዚ ኣ-ዉ- ------------------ ናተይ ስድራቤት ኣብዚ ኣለዉ። 0
natey- si-ir--ē-- a------l-w-። n_____ s_________ a____ a_____ n-t-y- s-d-r-b-t- a-i-ī a-e-u- ------------------------------ nateyi sidirabēti abizī alewu።
Ja som tu. ኣ--ኣ-ዚ ኣ--። ኣ_ ኣ__ ኣ___ ኣ- ኣ-ዚ ኣ-ኹ- ----------- ኣነ ኣብዚ ኣሎኹ። 0
ane---iz----oẖu። a__ a____ a_____ a-e a-i-ī a-o-̱-። ----------------- ane abizī aloẖu።
Ty si tu. ንስ----- ---። ን__ ኣ__ ኣ___ ን-ኻ ኣ-ዚ ኣ-ኻ- ------------ ንስኻ ኣብዚ ኣሎኻ። 0
n--i--a-a--z- al----። n_____ a____ a_____ n-s-h-a a-i-ī a-o-̱-። --------------------- nisiẖa abizī aloẖa።
On je tu a ona je tu. ን- ኣብዚ ---ከምኡ--ን--ሳ -ብዚ ኣላ። ን_ ኣ__ ኣ_ ከ_____ ን_ ኣ__ ኣ__ ን- ኣ-ዚ ኣ- ከ-ኡ-ው- ን- ኣ-ዚ ኣ-። --------------------------- ንሱ ኣብዚ ኣሎ ከምኡ’ውን ንሳ ኣብዚ ኣላ። 0
n--u -bizī --o-k--i’--win- -is--abizī--l-። n___ a____ a__ k__________ n___ a____ a___ n-s- a-i-ī a-o k-m-’-’-i-i n-s- a-i-ī a-a- ------------------------------------------ nisu abizī alo kemi’u’wini nisa abizī ala።
My sme tu. ን-- --ዚ ኣሎ-። ን__ ኣ__ ኣ___ ን-ና ኣ-ዚ ኣ-ና- ------------ ንሕና ኣብዚ ኣሎና። 0
ni-̣-na -b--ī---o-a። n_____ a____ a_____ n-h-i-a a-i-ī a-o-a- -------------------- niḥina abizī alona።
Vy ste tu. ን---ኩ--ኣ-ዚ--ሎኹ-። ን_____ ኣ__ ኣ____ ን-ኻ-ኩ- ኣ-ዚ ኣ-ኹ-። ---------------- ንስኻትኩም ኣብዚ ኣሎኹም። 0
nisi-̱--iku-- abizī-a---̱--i። n___________ a____ a_______ n-s-h-a-i-u-i a-i-ī a-o-̱-m-። ----------------------------- nisiẖatikumi abizī aloẖumi።
Oni sú všetci tu. ንሳቶም -ሎም -ብዚ-ኣለው። ን___ ኩ__ ኣ__ ኣ___ ን-ቶ- ኩ-ም ኣ-ዚ ኣ-ው- ----------------- ንሳቶም ኩሎም ኣብዚ ኣለው። 0
ni--to----ulomi--bizī ---w-። n_______ k_____ a____ a_____ n-s-t-m- k-l-m- a-i-ī a-e-i- ---------------------------- nisatomi kulomi abizī alewi።

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!