Slovníček fráz

Minulý čas 1 » ሕሉፍ 1

Hovorím:

Hovorím: SK slovenčina

Chcem sa učiť:

Chcem sa učiť: TI tigriňa

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

81 [ሰማንያንሓደን]

81 [semaniyaniḥadeni]

ሕሉፍ 1

ḥilufi 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:

slovenčina	tigriňa	Prehrať Viac
písať	ምጽ-ፍ ም___ ም-ሓ- ---- ምጽሓፍ 0 h--l--- 1 ḥ_____ 1 h-i-u-i 1 --------- ḥilufi 1	Viac jazykov Kliknite na vlajku písať ምጽሓፍ ḥilufi 1 EN Zvuk to write DE Zvuk schreiben ES Zvuk escribir FR Zvuk écrire IT Zvuk scrivere RU Zvuk Писать
Písal list.	ንሱ -- ደ-ዳ---ጽሕ---ሎ። ን_ ሓ_ ደ___ ይ___ ኣ__ ን- ሓ- ደ-ዳ- ይ-ሕ- ኣ-። ------------------- ንሱ ሓደ ደብዳበ ይጽሕፍ ኣሎ። 0 h-i-u---1 ḥ_____ 1 h-i-u-i 1 --------- ḥilufi 1	Viac jazykov Kliknite na vlajku Písal list. ንሱ ሓደ ደብዳበ ይጽሕፍ ኣሎ። ḥilufi 1 EN Zvuk He wrote a letter. DE Zvuk Er schrieb einen Brief. ES Zvuk Él escribió una carta. FR Zvuk Il écrivait une lettre. IT Zvuk Lui ha scritto una lettera. RU Zvuk Он писал письмо.
A ona písala pohľadnicu.	ንሳ-ው---ደ ካ-ታ-ትጽሕፍ ኣላ። ን____ ሓ_ ካ__ ት___ ኣ__ ን-‘-ን ሓ- ካ-ታ ት-ሕ- ኣ-። --------------------- ንሳ‘ውን ሓደ ካርታ ትጽሕፍ ኣላ። 0 mit--ih--fi m_________ m-t-’-h-a-i ----------- mits’iḥafi	Viac jazykov Kliknite na vlajku A ona písala pohľadnicu. ንሳ‘ውን ሓደ ካርታ ትጽሕፍ ኣላ። mits’iḥafi EN Zvuk And she wrote a card. DE Zvuk Und sie schrieb eine Karte. ES Zvuk Y ella escribió una postal. FR Zvuk Et elle écrivait une carte. IT Zvuk E lei ha scritto una cartolina. RU Zvuk А она писала открытку.
čítať	ኣ-በበ ኣ___ ኣ-በ- ---- ኣንበበ 0 m-ts--h-afi m_________ m-t-’-h-a-i ----------- mits’iḥafi	Viac jazykov Kliknite na vlajku čítať ኣንበበ mits’iḥafi EN Zvuk to read DE Zvuk lesen ES Zvuk leer FR Zvuk lire IT Zvuk leggere RU Zvuk Читать
Ćítal časopis.	ንሱ----ኢ--ት------ሔት----ብ--ኔሩ። ን_ ሓ_ ኢ____________ የ___ ኔ__ ን- ሓ- ኢ-ስ-ረ-ት-መ-ሔ-) የ-ብ- ኔ-። ---------------------------- ንሱ ሓደ ኢሉስትረይት(መጽሔት) የንብብ ኔሩ። 0 m----i-̣a-i m_________ m-t-’-h-a-i ----------- mits’iḥafi	Viac jazykov Kliknite na vlajku Ćítal časopis. ንሱ ሓደ ኢሉስትረይት(መጽሔት) የንብብ ኔሩ። mits’iḥafi EN Zvuk He read a magazine. DE Zvuk Er las eine Illustrierte. ES Zvuk Él leyó una revista. FR Zvuk Il lisait un magazine. IT Zvuk Lui ha letto una rivista. RU Zvuk Он читал цветной журнал.
A ona čítala knihu.	ን--ከ- -ደ-መ-ሓ- ተ--- ኔ-። ን_ ከ_ ሓ_ መ___ ተ___ ኔ__ ን- ከ- ሓ- መ-ሓ- ተ-ብ- ኔ-። ---------------------- ንሳ ከኣ ሓደ መጽሓፍ ተንብብ ኔራ። 0 n-su-h--d--de-i------it-’ih-i-i ---። n___ ḥ___ d_______ y_________ a___ n-s- h-a-e d-b-d-b- y-t-’-h-i-i a-o- ------------------------------------ nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo።	Viac jazykov Kliknite na vlajku A ona čítala knihu. ንሳ ከኣ ሓደ መጽሓፍ ተንብብ ኔራ። nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo። EN Zvuk And she read a book. DE Zvuk Und sie las ein Buch. ES Zvuk Y ella leyó un libro. FR Zvuk Et elle lisait un livre. IT Zvuk E lei ha letto un libro. RU Zvuk А она читала книгу.
vziať, zobrať	ወ-ደ ወ__ ወ-ደ --- ወሰደ 0 n--u---a----eb---b----t-’----f--al-። n___ ḥ___ d_______ y_________ a___ n-s- h-a-e d-b-d-b- y-t-’-h-i-i a-o- ------------------------------------ nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo።	Viac jazykov Kliknite na vlajku vziať, zobrať ወሰደ nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo። EN Zvuk to take DE Zvuk nehmen ES Zvuk coger / tomar, agarrar (am.) FR Zvuk prendre IT Zvuk prendere RU Zvuk Брать
Vzal si cigaretu.	ንሱ--- ሽጋራ-ወ-ዱ። ን_ ሓ_ ሽ__ ወ___ ን- ሓ- ሽ-ራ ወ-ዱ- -------------- ንሱ ሓደ ሽጋራ ወሲዱ። 0 n----ḥ--e-d---da-----t-’i---fi-a-o። n___ ḥ___ d_______ y_________ a___ n-s- h-a-e d-b-d-b- y-t-’-h-i-i a-o- ------------------------------------ nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Vzal si cigaretu. ንሱ ሓደ ሽጋራ ወሲዱ። nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo። EN Zvuk He took a cigarette. DE Zvuk Er nahm eine Zigarette. ES Zvuk Él cogió un cigarrillo. FR Zvuk Il prenait une cigarette. IT Zvuk Lui ha preso una sigaretta. RU Zvuk Он взял сигарету.
Vzala si kúsok čokolády.	ን- ሓደ ቍራ- ---ታ ወሲዳ። ን_ ሓ_ ቍ__ ቾ___ ወ___ ን- ሓ- ቍ-ጽ ቾ-ላ- ወ-ዳ- ------------------- ንሳ ሓደ ቍራጽ ቾኮላታ ወሲዳ። 0 nis--w-----̣ad- k--i-a-tits---̣-f- al-። n________ ḥ___ k_____ t_________ a___ n-s-‘-i-i h-a-e k-r-t- t-t-’-h-i-i a-a- --------------------------------------- nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Vzala si kúsok čokolády. ንሳ ሓደ ቍራጽ ቾኮላታ ወሲዳ። nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala። EN Zvuk She took a piece of chocolate. DE Zvuk Sie nahm ein Stück Schokolade. ES Zvuk Ella cogió un trozo de chocolate. FR Zvuk Elle prenait un morceau de chocolat. IT Zvuk Lei ha preso un pezzo di cioccolato. RU Zvuk Она взяла кусок шоколада.
On bol neverný, ale ona bola verná.	ንሱ እሙ--ኣ-ነበረን---ንሳ--ን-እምን---ራ። ን_ እ__ ኣ_____ ፣ ን_ ግ_ እ___ ኔ__ ን- እ-ን ኣ-ነ-ረ- ፣ ን- ግ- እ-ን- ኔ-። ------------------------------ ንሱ እሙን ኣይነበረን ፣ ንሳ ግን እምንቲ ኔራ። 0 ni-a‘---- h-ad---ar--a -i-s---̣-fi----። n________ ḥ___ k_____ t_________ a___ n-s-‘-i-i h-a-e k-r-t- t-t-’-h-i-i a-a- --------------------------------------- nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala።	Viac jazykov Kliknite na vlajku On bol neverný, ale ona bola verná. ንሱ እሙን ኣይነበረን ፣ ንሳ ግን እምንቲ ኔራ። nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala። EN Zvuk He was disloyal, but she was loyal. DE Zvuk Er war untreu, aber sie war treu. ES Zvuk Él era infiel, pero ella era fiel. FR Zvuk Alors qu’il était infidèle, elle était fidèle. IT Zvuk Lui era infedele, ma lei era fedele. RU Zvuk Он был неверен, а она была верна.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná.	ንሱ --ይ -ሩ- ን- ግን-ትግህቲ---። ን_ ህ__ ኔ__ ን_ ግ_ ት___ ኔ__ ን- ህ-ይ ኔ-፣ ን- ግ- ት-ህ- ኔ-። ------------------------- ንሱ ህኩይ ኔሩ፣ ንሳ ግን ትግህቲ ኔራ። 0 nisa---n- -̣--e ---it- ti-s--h-if---la። n________ ḥ___ k_____ t_________ a___ n-s-‘-i-i h-a-e k-r-t- t-t-’-h-i-i a-a- --------------------------------------- nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala።	Viac jazykov Kliknite na vlajku On bol lenivý, ale ona bola usilovná. ንሱ ህኩይ ኔሩ፣ ንሳ ግን ትግህቲ ኔራ። nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala። EN Zvuk He was lazy, but she was hard-working. DE Zvuk Er war faul, aber sie war fleißig. ES Zvuk Él era un holgazán, pero ella era trabajadora. FR Zvuk Alors qu’il était paresseux, elle était diligente. IT Zvuk Lui era pigro, ma lei era attiva. RU Zvuk Он был ленивым, а она была прилежной.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá.	ንሱ ድኻ --- -ሳ ---ሃ--------ራ፣ ን_ ድ_ ኔ__ ን_ ግ_ ሃ___ ኢ_ ኔ__ ን- ድ- ኔ-፣ ን- ግ- ሃ-ታ- ኢ- ኔ-፣ --------------------------- ንሱ ድኻ ኔሩ፣ ንሳ ግን ሃብታም ኢያ ኔራ፣ 0 a-i--be a______ a-i-e-e ------- anibebe	Viac jazykov Kliknite na vlajku On bol chudobný, ale ona bola bohatá. ንሱ ድኻ ኔሩ፣ ንሳ ግን ሃብታም ኢያ ኔራ፣ anibebe EN Zvuk He was poor, but she was rich. DE Zvuk Er war arm, aber sie war reich. ES Zvuk Él era pobre, pero ella era rica. FR Zvuk Alors qu’il était pauvre, elle était riche. IT Zvuk Lui era povero, ma lei era ricca. RU Zvuk Он был бедным, а она была богатой.
Nemal peniaze, ale dlhy.	ን- -ንዘ- ኣ-----፣ ዕዳ--‘ምበር --ዎ። ን_ ገ___ ኣ______ ዕ_______ ኔ___ ን- ገ-ዘ- ኣ-ነ-ሮ-፣ ዕ-ታ-‘-በ- ኔ-ዎ- ----------------------------- ንሱ ገንዘብ ኣይነበሮን፣ ዕዳታት‘ምበር ኔሩዎ። 0 an---be a______ a-i-e-e ------- anibebe	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nemal peniaze, ale dlhy. ንሱ ገንዘብ ኣይነበሮን፣ ዕዳታት‘ምበር ኔሩዎ። anibebe EN Zvuk He had no money, only debts. DE Zvuk Er hatte kein Geld, sondern Schulden. ES Zvuk Él no tenía dinero, sino deudas. FR Zvuk Il n’avait pas d’argent, mais au contraire des dettes. IT Zvuk Lui non aveva soldi ma debiti. RU Zvuk У него не было денег, а только долги.
Nemal šťastie, ale smolu.	ሕማ- --ል-ምበ- ጽቡ- --ል -ይ---- ። ሕ__ ዕ______ ጽ__ ዕ__ ኣ_____ ። ሕ-ቕ ዕ-ል-ም-ር ጽ-ቅ ዕ-ል ኣ-ነ-ሮ- ። ---------------------------- ሕማቕ ዕድል‘ምበር ጽቡቅ ዕድል ኣይነበሮን ። 0 a-i--be a______ a-i-e-e ------- anibebe	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nemal šťastie, ale smolu. ሕማቕ ዕድል‘ምበር ጽቡቅ ዕድል ኣይነበሮን ። anibebe EN Zvuk He had no luck, only bad luck. DE Zvuk Er hatte kein Glück, sondern Pech. ES Zvuk Él no tenía buena suerte, sino mala suerte. FR Zvuk Il n’avait pas de chance, mais au contraire de la malchance. IT Zvuk Lui non aveva fortuna ma sfortuna. RU Zvuk Он не был удачлив, а был неудачлив.
Nemal úspech, ale neúspech.	ውድቐት‘-በር-ዓ-- ኣ-ነ--ን-። ው_______ ዓ__ ኣ_____ ። ው-ቐ-‘-በ- ዓ-ት ኣ-ነ-ሮ- ። --------------------- ውድቐት‘ምበር ዓወት ኣይነበሮን ። 0 n--u--̣a-e --u---ir----i-mets’ih--ti----ni-ib- n-r-። n___ ḥ___ ī________________________ y_______ n____ n-s- h-a-e ī-u-i-i-e-i-i-m-t-’-h-ē-i- y-n-b-b- n-r-። ---------------------------------------------------- nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nemal úspech, ale neúspech. ውድቐት‘ምበር ዓወት ኣይነበሮን ። nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru። EN Zvuk He had no success, only failure. DE Zvuk Er hatte keinen Erfolg, sondern Misserfolg. ES Zvuk Él no tenía éxitos, sino fracasos. FR Zvuk Il n’avait pas de succès, mais au contraire des échecs. IT Zvuk Lui non aveva successo ma insuccesso. RU Zvuk Он не был успешен, а был неуспешен.
Nebol spokojný, ale nespokojný.	ዘይድሱ--ምበር-ድ-ት -ይ----። ዘ________ ድ__ ኣ______ ዘ-ድ-ት-ም-ር ድ-ት ኣ-ነ-ረ-። --------------------- ዘይድሱት‘ምበር ድሱት ኣይነበረን። 0 nisu ḥ-de īlu---i-ey--i--e-s-----ti- y---bibi -ēr-። n___ ḥ___ ī________________________ y_______ n____ n-s- h-a-e ī-u-i-i-e-i-i-m-t-’-h-ē-i- y-n-b-b- n-r-። ---------------------------------------------------- nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nebol spokojný, ale nespokojný. ዘይድሱት‘ምበር ድሱት ኣይነበረን። nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru። EN Zvuk He was not satisfied, but dissatisfied. DE Zvuk Er war nicht zufrieden, sondern unzufrieden. ES Zvuk Él no estaba satisfecho, sino insatisfecho. FR Zvuk Il n’était pas heureux, mais au contraire malheureux. IT Zvuk Lui non era contento ma scontento. RU Zvuk Он не был доволен, а был недоволен.
Nebol šťastný, ale nešťastný.	ዘ---ስ ‘ምበር---------ረ--። ዘ____ ‘___ ሕ__ ኣ_____ ። ዘ-ሕ-ስ ‘-በ- ሕ-ስ ኣ-ነ-ረ- ። ----------------------- ዘይሕጉስ ‘ምበር ሕጉስ ኣይነበረን ። 0 ni-u ḥ-de ī---it------i--e-s’i---t----en------n-r-። n___ ḥ___ ī________________________ y_______ n____ n-s- h-a-e ī-u-i-i-e-i-i-m-t-’-h-ē-i- y-n-b-b- n-r-። ---------------------------------------------------- nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nebol šťastný, ale nešťastný. ዘይሕጉስ ‘ምበር ሕጉስ ኣይነበረን ። nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru። EN Zvuk He was not happy, but sad. DE Zvuk Er war nicht glücklich, sondern unglücklich. ES Zvuk Él no era feliz, sino infeliz. FR Zvuk Il n’était pas chanceux, mais au contraire malchanceux. IT Zvuk Lui non era felice ma infelice. RU Zvuk Он не был счастлив, а был несчастен.
Nebol sympatický, ale nesympatický.	ጨ-ን-ምበር-ርህ-- --ነ--ን-። ጨ______ ር___ ኣ_____ ። ጨ-ን-ም-ር ር-ሩ- ኣ-ነ-ረ- ። --------------------- ጨካን‘ምበር ርህሩህ ኣይነበረን ። 0 ni-a---’a -̣a-- -e-s’---afi --n--ib------። n___ k___ ḥ___ m_________ t_______ n____ n-s- k-’- h-a-e m-t-’-h-a-i t-n-b-b- n-r-። ------------------------------------------ nisa ke’a ḥade mets’iḥafi tenibibi nēra።	Viac jazykov Kliknite na vlajku Nebol sympatický, ale nesympatický. ጨካን‘ምበር ርህሩህ ኣይነበረን ። nisa ke’a ḥade mets’iḥafi tenibibi nēra። EN Zvuk He was not friendly, but unfriendly. DE Zvuk Er war nicht sympathisch, sondern unsympathisch. ES Zvuk Él no era simpático, sino antipático. FR Zvuk Il n’était pas sympathique, mais au contraire antipathique. IT Zvuk Lui non era simpatico ma antipatico. RU Zvuk Он не был симпатичным, а был несимпатичным.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + tigriňa (1-100) MP3 tigriňa (1-100)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...