Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   bg Минало време 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [осемдесет и едно]

81 [osemdeset i yedno]

Минало време 1

Minalo vreme 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
písať П-ша П___ П-ш- ---- Пиша 0
M--alo-vreme 1 M_____ v____ 1 M-n-l- v-e-e 1 -------------- Minalo vreme 1
Písal list. Той--а--с--п-см-. Т__ н_____ п_____ Т-й н-п-с- п-с-о- ----------------- Той написа писмо. 0
M---l--------1 M_____ v____ 1 M-n-l- v-e-e 1 -------------- Minalo vreme 1
A ona písala pohľadnicu. А тя-н-дпи----- -арт--к-. А т_ н_________ к________ А т- н-д-и-в-ш- к-р-и-к-. ------------------------- А тя надписваше картичка. 0
Pi--a P____ P-s-a ----- Pisha
čítať Ч--а Ч___ Ч-т- ---- Чета 0
Pi-ha P____ P-s-a ----- Pisha
Ćítal časopis. То---ет-ш- и-юстрован--с-ис-н--. Т__ ч_____ и__________ с________ Т-й ч-т-ш- и-ю-т-о-а-о с-и-а-и-. -------------------------------- Той четеше илюстровано списание. 0
Pisha P____ P-s-a ----- Pisha
A ona čítala knihu. А т--ч----е--н-га. А т_ ч_____ к_____ А т- ч-т-ш- к-и-а- ------------------ А тя четеше книга. 0
To- nap-sa -i-m-. T__ n_____ p_____ T-y n-p-s- p-s-o- ----------------- Toy napisa pismo.
vziať, zobrať Взе-ам В_____ В-е-а- ------ Вземам 0
To--n--is- --s--. T__ n_____ p_____ T-y n-p-s- p-s-o- ----------------- Toy napisa pismo.
Vzal si cigaretu. Т-й--зе-ци-ара. Т__ в__ ц______ Т-й в-е ц-г-р-. --------------- Той взе цигара. 0
T-- n-pi-a-----o. T__ n_____ p_____ T-y n-p-s- p-s-o- ----------------- Toy napisa pismo.
Vzala si kúsok čokolády. Т--взе -------о--л--. Т_ в__ п____ ш_______ Т- в-е п-р-е ш-к-л-д- --------------------- Тя взе парче шоколад. 0
A---a n--pisv-s---k-----h-a. A t__ n__________ k_________ A t-a n-d-i-v-s-e k-r-i-h-a- ---------------------------- A tya nadpisvashe kartichka.
On bol neverný, ale ona bola verná. Той--е -----п--дан,-но тя ------р-дан-. Т__ н_ б___ п______ н_ т_ б___ п_______ Т-й н- б-ш- п-е-а-, н- т- б-ш- п-е-а-а- --------------------------------------- Той не беше предан, но тя беше предана. 0
A ty- nadpis-a-h----rt-ch--. A t__ n__________ k_________ A t-a n-d-i-v-s-e k-r-i-h-a- ---------------------------- A tya nadpisvashe kartichka.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Т---б-ш--мъ-з-лив, -- -я--е-- -та---е-н-. Т__ б___ м________ н_ т_ б___ с__________ Т-й б-ш- м-р-е-и-, н- т- б-ш- с-а-а-е-н-. ----------------------------------------- Той беше мързелив, но тя беше старателна. 0
A --a nadp-s---he-----i---a. A t__ n__________ k_________ A t-a n-d-i-v-s-e k-r-i-h-a- ---------------------------- A tya nadpisvashe kartichka.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Той-беш-----ен- н---я-б--е-бог-та. Т__ б___ б_____ н_ т_ б___ б______ Т-й б-ш- б-д-н- н- т- б-ш- б-г-т-. ---------------------------------- Той беше беден, но тя беше богата. 0
Ch-ta C____ C-e-a ----- Cheta
Nemal peniaze, ale dlhy. Т---ня-аш--п-ри,-а--ъл-о-е. Т__ н_____ п____ а д_______ Т-й н-м-ш- п-р-, а д-л-о-е- --------------------------- Той нямаше пари, а дългове. 0
C-e-a C____ C-e-a ----- Cheta
Nemal šťastie, ale smolu. Т-й-н-маше -ъ----, а----о--е--о-у--. Т__ н_____ к______ а с___ н_________ Т-й н-м-ш- к-с-е-, а с-м- н-с-о-у-а- ------------------------------------ Той нямаше късмет, а само несполука. 0
C---a C____ C-e-a ----- Cheta
Nemal úspech, ale neúspech. Т-й н---ше ус-ех- - -е--пе-. Т__ н_____ у_____ а н_______ Т-й н-м-ш- у-п-х- а н-у-п-х- ---------------------------- Той нямаше успех, а неуспех. 0
To- che-esh- i--u---ova-o-spis-n-e. T__ c_______ i___________ s________ T-y c-e-e-h- i-y-s-r-v-n- s-i-a-i-. ----------------------------------- Toy cheteshe ilyustrovano spisanie.
Nebol spokojný, ale nespokojný. Т-- ---беш- доволен,-а ---ов-л-н. Т__ н_ б___ д_______ а н_________ Т-й н- б-ш- д-в-л-н- а н-д-в-л-н- --------------------------------- Той не беше доволен, а недоволен. 0
To--chet--h-----u--r-va-- --isan-e. T__ c_______ i___________ s________ T-y c-e-e-h- i-y-s-r-v-n- s-i-a-i-. ----------------------------------- Toy cheteshe ilyustrovano spisanie.
Nebol šťastný, ale nešťastný. То- -- -еше---стл-в--а-нещ-с-ен. Т__ н_ б___ щ_______ а н________ Т-й н- б-ш- щ-с-л-в- а н-щ-с-е-. -------------------------------- Той не беше щастлив, а нещастен. 0
T-y c-e-e-h- i-y-s-r--a-o-spisa-i-. T__ c_______ i___________ s________ T-y c-e-e-h- i-y-s-r-v-n- s-i-a-i-. ----------------------------------- Toy cheteshe ilyustrovano spisanie.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Т---не-беше --м-а-и--н- - не-им-------. Т__ н_ б___ с__________ а н____________ Т-й н- б-ш- с-м-а-и-е-, а н-с-м-а-и-е-. --------------------------------------- Той не беше симпатичен, а несимпатичен. 0
A --- -he-esh--kn-g-. A t__ c_______ k_____ A t-a c-e-e-h- k-i-a- --------------------- A tya cheteshe kniga.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...