Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   bg голям – малък

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шейсет и осем]

68 [sheyset i osem]

голям – малък

golyam – malyk

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
veľký a malý г-л-м----ал-к г____ и м____ г-л-м и м-л-к ------------- голям и малък 0
gol-a- –----yk g_____ – m____ g-l-a- – m-l-k -------------- golyam – malyk
Slon je veľký. С--нъ- е го---. С_____ е г_____ С-о-ъ- е г-л-м- --------------- Слонът е голям. 0
gol-a- – --l-k g_____ – m____ g-l-a- – m-l-k -------------- golyam – malyk
Myš je malá. Ми-к-та---ма--а. М______ е м_____ М-ш-а-а е м-л-а- ---------------- Мишката е малка. 0
gol--m --m---k g_____ i m____ g-l-a- i m-l-k -------------- golyam i malyk
tmavý a svetlý т-мен --све--л т____ и с_____ т-м-н и с-е-ъ- -------------- тъмен и светъл 0
g-ly---- ma--k g_____ i m____ g-l-a- i m-l-k -------------- golyam i malyk
Noc je tmavá. Н-щт- - т-мна. Н____ е т_____ Н-щ-а е т-м-а- -------------- Нощта е тъмна. 0
g--ya- i mal-k g_____ i m____ g-l-a- i m-l-k -------------- golyam i malyk
Deň je svetlý. Д-ня--- све-ъл. Д____ е с______ Д-н-т е с-е-ъ-. --------------- Денят е светъл. 0
Sl-----ye goly-m. S_____ y_ g______ S-o-y- y- g-l-a-. ----------------- Slonyt ye golyam.
starý a mladý с-ар --м--д с___ и м___ с-а- и м-а- ----------- стар и млад 0
S----t -e -o-ya-. S_____ y_ g______ S-o-y- y- g-l-a-. ----------------- Slonyt ye golyam.
Náš dedko je veľmi starý. Н-ш--т-д--- - м--го----р. Н_____ д___ е м____ с____ Н-ш-я- д-д- е м-о-о с-а-. ------------------------- Нашият дядо е много стар. 0
S--nyt y- ----a-. S_____ y_ g______ S-o-y- y- g-l-a-. ----------------- Slonyt ye golyam.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. П--ди 7- ---и-и --бил о-е-мла-. П____ 7_ г_____ е б__ о__ м____ П-е-и 7- г-д-н- е б-л о-е м-а-. ------------------------------- Преди 70 години е бил още млад. 0
M---ka--------lka. M_______ y_ m_____ M-s-k-t- y- m-l-a- ------------------ Mishkata ye malka.
pekný a škaredý к--с-- и г-о--н к_____ и г_____ к-а-и- и г-о-е- --------------- красив и грозен 0
M-sh--ta -e------. M_______ y_ m_____ M-s-k-t- y- m-l-a- ------------------ Mishkata ye malka.
Motýľ je pekný. Пеп--удат- -----сив-. П_________ е к_______ П-п-р-д-т- е к-а-и-а- --------------------- Пеперудата е красива. 0
M-s-k------ mal-a. M_______ y_ m_____ M-s-k-t- y- m-l-a- ------------------ Mishkata ye malka.
Pavúk je škaredý. П-якъ- е-гр---н. П_____ е г______ П-я-ъ- е г-о-е-. ---------------- Паякът е грозен. 0
t--e--- --e--l t____ i s_____ t-m-n i s-e-y- -------------- tymen i svetyl
tlstý a chudý д-б-л-и---аб д____ и с___ д-б-л и с-а- ------------ дебел и слаб 0
tym---- -ve--l t____ i s_____ t-m-n i s-e-y- -------------- tymen i svetyl
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Же-а с-----о-10- ----грама---деб-л-. Ж___ с т____ 1__ к________ е д______ Ж-н- с т-г-о 1-0 к-л-г-а-а е д-б-л-. ------------------------------------ Жена с тегло 100 килограма е дебела. 0
t---n i sv-t-l t____ i s_____ t-m-n i s-e-y- -------------- tymen i svetyl
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. М-- с т-гло-50--и---р-м- е-----. М__ с т____ 5_ к________ е с____ М-ж с т-г-о 5- к-л-г-а-а е с-а-. -------------------------------- Мъж с тегло 50 килограма е слаб. 0
N-sh-h-a -- tymna. N_______ y_ t_____ N-s-c-t- y- t-m-a- ------------------ Noshchta ye tymna.
drahý a lacný ск-п и ев--н с___ и е____ с-ъ- и е-т-н ------------ скъп и евтин 0
No--c----ye----n-. N_______ y_ t_____ N-s-c-t- y- t-m-a- ------------------ Noshchta ye tymna.
Auto je drahé. Ко--т--е -к-п-. К_____ е с_____ К-л-т- е с-ъ-а- --------------- Колата е скъпа. 0
N---c-ta -- -ym-a. N_______ y_ t_____ N-s-c-t- y- t-m-a- ------------------ Noshchta ye tymna.
Noviny sú lacné. Ве--н--ъ- - е-т--. В________ е е_____ В-с-н-к-т е е-т-н- ------------------ Вестникът е евтин. 0
De-y-t y- --ety-. D_____ y_ s______ D-n-a- y- s-e-y-. ----------------- Denyat ye svetyl.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...