Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   bg Задаване на въпроси 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шейсет и две]

62 [sheyset i dve]

Задаване на въпроси 1

Zadavane na vyprosi 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
učiť sa уча у__ у-а --- уча 0
Z--av--e-na vyp-----1 Z_______ n_ v______ 1 Z-d-v-n- n- v-p-o-i 1 --------------------- Zadavane na vyprosi 1
Učia sa žiaci veľa? У----ц--е-учат------ог-? У________ у___ л_ м_____ У-е-и-и-е у-а- л- м-о-о- ------------------------ Учениците учат ли много? 0
Z-davan--na-vy--os--1 Z_______ n_ v______ 1 Z-d-v-n- n- v-p-o-i 1 --------------------- Zadavane na vyprosi 1
Nie, učia sa málo. Н---те ------алко. Н__ т_ у___ м_____ Н-, т- у-а- м-л-о- ------------------ Не, те учат малко. 0
u-ha u___ u-h- ---- ucha
pýtať sa п---м п____ п-т-м ----- питам 0
u-ha u___ u-h- ---- ucha
Pýtate sa často učiteľa? Ч--то-л- п----- --ит---? Ч____ л_ п_____ у_______ Ч-с-о л- п-т-т- у-и-е-я- ------------------------ Често ли питате учителя? 0
u-ha u___ u-h- ---- ucha
Nie, nepýtam sa často. Не,--з-н- г---ит-м-често. Н__ а_ н_ г_ п____ ч_____ Н-, а- н- г- п-т-м ч-с-о- ------------------------- Не, аз не го питам често. 0
U---n-ts-te ----t li-m---o? U__________ u____ l_ m_____ U-h-n-t-i-e u-h-t l- m-o-o- --------------------------- Uchenitsite uchat li mnogo?
odpovedať о-г----ям о________ о-г-в-р-м --------- отговарям 0
U----it-it---c-a---- mnog-? U__________ u____ l_ m_____ U-h-n-t-i-e u-h-t l- m-o-o- --------------------------- Uchenitsite uchat li mnogo?
Odpovedajte, prosím. От--во-------оля. О__________ м____ О-г-в-р-т-, м-л-. ----------------- Отговорете, моля. 0
Uchen-----e -c-a--li-m-o--? U__________ u____ l_ m_____ U-h-n-t-i-e u-h-t l- m-o-o- --------------------------- Uchenitsite uchat li mnogo?
Odpovedám. Аз о-----рям. А_ о_________ А- о-г-в-р-м- ------------- Аз отговарям. 0
N-, t- u-ha- -a-k-. N__ t_ u____ m_____ N-, t- u-h-t m-l-o- ------------------- Ne, te uchat malko.
pracovať р--о-я р_____ р-б-т- ------ работя 0
N-, t----ha- --l--. N__ t_ u____ m_____ N-, t- u-h-t m-l-o- ------------------- Ne, te uchat malko.
Práve pracuje? То---а-о-и ли с--а? Т__ р_____ л_ с____ Т-й р-б-т- л- с-г-? ------------------- Той работи ли сега? 0
N-,-te ----t-m--ko. N__ t_ u____ m_____ N-, t- u-h-t m-l-o- ------------------- Ne, te uchat malko.
Áno, práve pracuje. Д-,-то- ---о-и с-г-. Д__ т__ р_____ с____ Д-, т-й р-б-т- с-г-. -------------------- Да, той работи сега. 0
p-tam p____ p-t-m ----- pitam
prísť ид-ам и____ и-в-м ----- идвам 0
pitam p____ p-t-m ----- pitam
Prídete? Идва----и? И_____ л__ И-в-т- л-? ---------- Идвате ли? 0
p---m p____ p-t-m ----- pitam
Áno, hneď prídeme. Д-,--ед------два--. Д__ в______ и______ Д-, в-д-а-а и-в-м-. ------------------- Да, веднага идваме. 0
Ch---- li -i-ate -chit-ly-? C_____ l_ p_____ u_________ C-e-t- l- p-t-t- u-h-t-l-a- --------------------------- Chesto li pitate uchitelya?
bývať жи--я ж____ ж-в-я ----- живея 0
C----o li --ta---u-hi-el--? C_____ l_ p_____ u_________ C-e-t- l- p-t-t- u-h-t-l-a- --------------------------- Chesto li pitate uchitelya?
Bývate v Berlíne? В -ерл-н-------е-т-? В Б_____ л_ ж_______ В Б-р-и- л- ж-в-е-е- -------------------- В Берлин ли живеете? 0
Ches-o--- --tate-uc--tel-a? C_____ l_ p_____ u_________ C-e-t- l- p-t-t- u-h-t-l-a- --------------------------- Chesto li pitate uchitelya?
Áno, bývam v Berlíne. Д-- аз ж-ве--- ----и-. Д__ а_ ж____ в Б______ Д-, а- ж-в-я в Б-р-и-. ---------------------- Да, аз живея в Берлин. 0
N----z ne ------a---h-s--. N__ a_ n_ g_ p____ c______ N-, a- n- g- p-t-m c-e-t-. -------------------------- Ne, az ne go pitam chesto.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!