Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   ka კითხვის დასმა 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [სამოცდაორი]

62 [samotsdaori]

კითხვის დასმა 1

k'itkhvis dasma 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
učiť sa ს-ავლა ს_____ ს-ა-ლ- ------ სწავლა 0
s----vla s_______ s-s-a-l- -------- sts'avla
Učia sa žiaci veľa? მოს-ავ-ე----ბე--ს-სწ--ლობე-? მ__________ ბ____ ს_________ მ-ს-ა-ლ-ე-ი ბ-ვ-ს ს-ა-ლ-ბ-ნ- ---------------------------- მოსწავლეები ბევრს სწავლობენ? 0
m-sts'av--ebi b--r- st-'----be-? m____________ b____ s___________ m-s-s-a-l-e-i b-v-s s-s-a-l-b-n- -------------------------------- mosts'avleebi bevrs sts'avloben?
Nie, učia sa málo. ა--- ის-ნი ცოტ-ს -წ---ობ--. ა___ ი____ ც____ ს_________ ა-ა- ი-ი-ი ც-ტ-ს ს-ა-ლ-ბ-ნ- --------------------------- არა, ისინი ცოტას სწავლობენ. 0
a-a, i-ini-ts--'as -ts--vlo--n. a___ i____ t______ s___________ a-a- i-i-i t-o-'-s s-s-a-l-b-n- ------------------------------- ara, isini tsot'as sts'avloben.
pýtať sa შეკი-ხვ-. შ________ შ-კ-თ-ვ-. --------- შეკითხვა. 0
sh---it--va. s___________ s-e-'-t-h-a- ------------ shek'itkhva.
Pýtate sa často učiteľa? ხ---ა-----თხე--- --სწავ--ბ---? ხ_____ ე________ მ____________ ხ-ი-ა- ე-ი-ხ-ბ-თ მ-ს-ა-ლ-ბ-ლ-? ------------------------------ ხშირად ეკითხებით მასწავლებელს? 0
k---ir---e-'it-h--i- -asts'----bels? k_______ e__________ m______________ k-s-i-a- e-'-t-h-b-t m-s-s-a-l-b-l-? ------------------------------------ khshirad ek'itkhebit masts'avlebels?
Nie, nepýtam sa často. ა--- მე-მ-- ხშ-რად ა----კი-ხე-ი. ა___ მ_ მ__ ხ_____ ა_ ვ_________ ა-ა- მ- მ-ს ხ-ი-ა- ა- ვ-კ-თ-ე-ი- -------------------------------- არა, მე მას ხშირად არ ვეკითხები. 0
a-a,--e-mas-k--h-r-- ar ve-'itkh-bi. a___ m_ m__ k_______ a_ v___________ a-a- m- m-s k-s-i-a- a- v-k-i-k-e-i- ------------------------------------ ara, me mas khshirad ar vek'itkhebi.
odpovedať პ-ს-ხი პ_____ პ-ს-ხ- ------ პასუხი 0
p--suk-i p_______ p-a-u-h- -------- p'asukhi
Odpovedajte, prosím. მ-პ-სუ--თ, თ--შეი-ლე--. მ_________ თ_ შ________ მ-პ-ს-ხ-თ- თ- შ-ი-ლ-ბ-. ----------------------- მიპასუხეთ, თუ შეიძლება. 0
mip'--u-het, t--sheidzleba. m___________ t_ s__________ m-p-a-u-h-t- t- s-e-d-l-b-. --------------------------- mip'asukhet, tu sheidzleba.
Odpovedám. ვპასუ--ბ. ვ________ ვ-ა-უ-ო-. --------- ვპასუხობ. 0
vp'-sukh-b. v__________ v-'-s-k-o-. ----------- vp'asukhob.
pracovať მ-----ა მ______ მ-შ-ო-ა ------- მუშაობა 0
m------a m_______ m-s-a-b- -------- mushaoba
Práve pracuje? ი--ა--ა------ბ-? ი_ ა___ მ_______ ი- ა-ლ- მ-შ-ო-ს- ---------------- ის ახლა მუშაობს? 0
mu-h--ba m_______ m-s-a-b- -------- mushaoba
Áno, práve pracuje. დი-ხ- -- ა-ლა --შ---ს. დ____ ი_ ა___ მ_______ დ-ა-, ი- ა-ლ- მ-შ-ო-ს- ---------------------- დიახ, ის ახლა მუშაობს. 0
mus---ba m_______ m-s-a-b- -------- mushaoba
prísť მო-ვლა მ_____ მ-ს-ლ- ------ მოსვლა 0
i- a---a--ush-ob-? i_ a____ m________ i- a-h-a m-s-a-b-? ------------------ is akhla mushaobs?
Prídete? მ--ი--რ-? მ________ მ-დ-ხ-რ-? --------- მოდიხართ? 0
i--a---- --sha---? i_ a____ m________ i- a-h-a m-s-a-b-? ------------------ is akhla mushaobs?
Áno, hneď prídeme. დ-----ჩვენ ---ა-ე-მ----თ. დ____ ჩ___ ა_____ მ______ დ-ა-, ჩ-ე- ა-ლ-ვ- მ-ვ-ლ-. ------------------------- დიახ, ჩვენ ახლავე მოვალთ. 0
is a---- m--h--bs? i_ a____ m________ i- a-h-a m-s-a-b-? ------------------ is akhla mushaobs?
bývať ცხო-რე-ა ც_______ ც-ო-რ-ბ- -------- ცხოვრება 0
di---, i- -k--a-mu-----s. d_____ i_ a____ m________ d-a-h- i- a-h-a m-s-a-b-. ------------------------- diakh, is akhla mushaobs.
Bývate v Berlíne? თ---ნ---რლ--ში-ცხოვრობ-? თ____ ბ_______ ც________ თ-ვ-ნ ბ-რ-ი-შ- ც-ო-რ-ბ-? ------------------------ თქვენ ბერლინში ცხოვრობთ? 0
dia-h,-is--kh-a -u-----s. d_____ i_ a____ m________ d-a-h- i- a-h-a m-s-a-b-. ------------------------- diakh, is akhla mushaobs.
Áno, bývam v Berlíne. დი----მე ბე--ინში ----ვრ-ბ. დ____ მ_ ბ_______ ვ________ დ-ა-, მ- ბ-რ-ი-შ- ვ-ხ-ვ-ო-. --------------------------- დიახ, მე ბერლინში ვცხოვრობ. 0
dia--, i- --h-- mu--a---. d_____ i_ a____ m________ d-a-h- i- a-h-a m-s-a-b-. ------------------------- diakh, is akhla mushaobs.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!