Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   uk Ставити запитання 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шістдесят два]

62 [shistdesyat dva]

Ставити запитання 1

Stavyty zapytannya 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
učiť sa В-и--ся В______ В-и-и-я ------- Вчитися 0
S---yty-z-pytann---1 S______ z_________ 1 S-a-y-y z-p-t-n-y- 1 -------------------- Stavyty zapytannya 1
Učia sa žiaci veľa? У--і -ага---в---ься? У___ б_____ в_______ У-н- б-г-т- в-а-ь-я- -------------------- Учні багато вчаться? 0
S--v-t--z--yta-ny- 1 S______ z_________ 1 S-a-y-y z-p-t-n-y- 1 -------------------- Stavyty zapytannya 1
Nie, učia sa málo. Н-,-в-н---ч---ся-м-л-. Н__ в___ в______ м____ Н-, в-н- в-а-ь-я м-л-. ---------------------- Ні, вони вчаться мало. 0
V--yt---a V________ V-h-t-s-a --------- Vchytysya
pýtať sa Запи--в-ти З_________ З-п-т-в-т- ---------- Запитувати 0
Vch-ty-ya V________ V-h-t-s-a --------- Vchytysya
Pýtate sa často učiteľa? Ви часто -апитує----чи-е-я? В_ ч____ з________ в_______ В- ч-с-о з-п-т-є-е в-и-е-я- --------------------------- Ви часто запитуєте вчителя? 0
Vch-tysya V________ V-h-t-s-a --------- Vchytysya
Nie, nepýtam sa často. Ні--я-не--ас---й-г- -апи---. Н__ я н_ ч____ й___ з_______ Н-, я н- ч-с-о й-г- з-п-т-ю- ---------------------------- Ні, я не часто його запитую. 0
U-h-i-b-hato v-h-tʹs--? U____ b_____ v_________ U-h-i b-h-t- v-h-t-s-a- ----------------------- Uchni bahato vchatʹsya?
odpovedať В-----і-ати В__________ В-д-о-і-а-и ----------- Відповідати 0
Uch-i-bah-t--vchat-sy-? U____ b_____ v_________ U-h-i b-h-t- v-h-t-s-a- ----------------------- Uchni bahato vchatʹsya?
Odpovedajte, prosím. В-----іда---, буд--ласка. В____________ б__________ В-д-о-і-а-т-, б-д---а-к-. ------------------------- Відповідайте, будь-ласка. 0
U---i ---at-------ʹ-ya? U____ b_____ v_________ U-h-i b-h-t- v-h-t-s-a- ----------------------- Uchni bahato vchatʹsya?
Odpovedám. Я ----------. Я в__________ Я в-д-о-і-а-. ------------- Я відповідаю. 0
N-- -o-y---ha-ʹ--a -al-. N__ v___ v________ m____ N-, v-n- v-h-t-s-a m-l-. ------------------------ Ni, vony vchatʹsya malo.
pracovať П-ац--ати П________ П-а-ю-а-и --------- Працювати 0
N-- ---y-v-hatʹsya ma--. N__ v___ v________ m____ N-, v-n- v-h-t-s-a m-l-. ------------------------ Ni, vony vchatʹsya malo.
Práve pracuje? Ві--зараз працює? В__ з____ п______ В-н з-р-з п-а-ю-? ----------------- Він зараз працює? 0
Ni- vo-- -ch---sy- m-l-. N__ v___ v________ m____ N-, v-n- v-h-t-s-a m-l-. ------------------------ Ni, vony vchatʹsya malo.
Áno, práve pracuje. Так- в-- -ара--пр-цює. Т___ в__ з____ п______ Т-к- в-н з-р-з п-а-ю-. ---------------------- Так, він зараз працює. 0
Za-yt--aty Z_________ Z-p-t-v-t- ---------- Zapytuvaty
prísť При---ити П________ П-и-о-и-и --------- Приходити 0
Zap-t-v-ty Z_________ Z-p-t-v-t- ---------- Zapytuvaty
Prídete? Ви----те? В_ й_____ В- й-е-е- --------- Ви йдете? 0
Za--tuv-ty Z_________ Z-p-t-v-t- ---------- Zapytuvaty
Áno, hneď prídeme. Т------ за--- п-ийде-о. Т___ м_ з____ п________ Т-к- м- з-р-з п-и-д-м-. ----------------------- Так, ми зараз прийдемо. 0
Vy ch-sto ---y--yet---chyt--ya? V_ c_____ z_________ v_________ V- c-a-t- z-p-t-y-t- v-h-t-l-a- ------------------------------- Vy chasto zapytuyete vchytelya?
bývať Ж--и Ж___ Ж-т- ---- Жити 0
V---h--t---ap--u---- -c--t-l-a? V_ c_____ z_________ v_________ V- c-a-t- z-p-t-y-t- v-h-t-l-a- ------------------------------- Vy chasto zapytuyete vchytelya?
Bývate v Berlíne? В- жи-е-- в --р--ні? В_ ж_____ в Б_______ В- ж-в-т- в Б-р-і-і- -------------------- Ви живете в Берліні? 0
Vy---as-- ---ytuye-------t--y-? V_ c_____ z_________ v_________ V- c-a-t- z-p-t-y-t- v-h-t-l-a- ------------------------------- Vy chasto zapytuyete vchytelya?
Áno, bývam v Berlíne. Та-- - -и---в Бер--ні. Т___ я ж___ в Б_______ Т-к- я ж-в- в Б-р-і-і- ---------------------- Так, я живу в Берліні. 0
N---ya n--c---t- ----- ---y--yu. N__ y_ n_ c_____ y̆___ z________ N-, y- n- c-a-t- y-o-o z-p-t-y-. -------------------------------- Ni, ya ne chasto y̆oho zapytuyu.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!