Slovníček fráz

sk U lekára   »   uk У лікаря

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [п’ятдесят сім]

57 [pʺyatdesyat sim]

У лікаря

U likarya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. У ---- ві-ит д--л-кар-. У м___ в____ д_ л______ У м-н- в-з-т д- л-к-р-. ----------------------- У мене візит до лікаря. 0
U l----ya U l______ U l-k-r-a --------- U likarya
Mám termín o desiatej. У --н- візи---а---с-т- -од-н-. У м___ в____ н_ д_____ г______ У м-н- в-з-т н- д-с-т- г-д-н-. ------------------------------ У мене візит на десяту годину. 0
U -ika-ya U l______ U l-k-r-a --------- U likarya
Ako sa voláte? Я--Ва--з---и? Я_ В__ з_____ Я- В-с з-а-и- ------------- Як Вас звати? 0
U m--- -i--t-----ikary-. U m___ v____ d_ l_______ U m-n- v-z-t d- l-k-r-a- ------------------------ U mene vizyt do likarya.
Prosím posaďte sa do čakárne. З-йміть-----ь-ласка--міс---в--р-й-а-ь--. З_______ б__________ м____ в п__________ З-й-і-ь- б-д---а-к-, м-с-е в п-и-м-л-н-. ---------------------------------------- Займіть, будь-ласка, місце в приймальні. 0
U-mene -izy--do-l-k--ya. U m___ v____ d_ l_______ U m-n- v-z-t d- l-k-r-a- ------------------------ U mene vizyt do likarya.
Lekár hneď príde. Л--ар за-аз п-ий--. Л____ з____ п______ Л-к-р з-р-з п-и-д-. ------------------- Лікар зараз прийде. 0
U -ene vi-y- -o -i-ary-. U m___ v____ d_ l_______ U m-n- v-z-t d- l-k-r-a- ------------------------ U mene vizyt do likarya.
V akej poistovni ste poistený? Де-В- ----рах-в--і? Д_ В_ з____________ Д- В- з-с-р-х-в-н-? ------------------- Де Ви застраховані? 0
U --n- vi-yt-na----yat- ------. U m___ v____ n_ d______ h______ U m-n- v-z-t n- d-s-a-u h-d-n-. ------------------------------- U mene vizyt na desyatu hodynu.
Čo pre Vás môžem urobiť? Що --м-ж- д-я Ва----обит-? Щ_ я м___ д__ В__ з_______ Щ- я м-ж- д-я В-с з-о-и-и- -------------------------- Що я можу для Вас зробити? 0
U -e-e-v--y- -- de--a-u---dy-u. U m___ v____ n_ d______ h______ U m-n- v-z-t n- d-s-a-u h-d-n-. ------------------------------- U mene vizyt na desyatu hodynu.
Máte bolesti? У--а---о-- б---ть? У в__ щ___ б______ У в-с щ-с- б-л-т-? ------------------ У вас щось болить? 0
U-m-n- --zyt na--es-atu-ho---u. U m___ v____ n_ d______ h______ U m-n- v-z-t n- d-s-a-u h-d-n-. ------------------------------- U mene vizyt na desyatu hodynu.
Kde to bolí? Де б---т-? Д_ б______ Д- б-л-т-? ---------- Де болить? 0
Yak-V-- zva-y? Y__ V__ z_____ Y-k V-s z-a-y- -------------- Yak Vas zvaty?
Mám stále bolesti chrbta. Я--аю за-ж---б-л--в---и-і. Я м__ з_____ б___ в с_____ Я м-ю з-в-д- б-л- в с-и-і- -------------------------- Я маю завжди болі в спині. 0
Yak Vas-z---y? Y__ V__ z_____ Y-k V-s z-a-y- -------------- Yak Vas zvaty?
Často mávam bolesti hlavy. Я-м-ю --с-- -і-- ---ови. Я м__ ч____ б___ г______ Я м-ю ч-с-о б-л- г-л-в-. ------------------------ Я маю часто біль голови. 0
Y-k -as-z--ty? Y__ V__ z_____ Y-k V-s z-a-y- -------------- Yak Vas zvaty?
Niekedy mám bolesti brucha. Я---ю іно-- -олі---жи----. Я м__ і____ б___ в ж______ Я м-ю і-о-і б-л- в ж-в-т-. -------------------------- Я маю іноді болі в животі. 0
Z--̆--t-,-b--ʹ-----a- mis--- v--r-y-m----i. Z_______ b__________ m_____ v p__________ Z-y-m-t-, b-d---a-k-, m-s-s- v p-y-̆-a-ʹ-i- ------------------------------------------- Zay̆mitʹ, budʹ-laska, mistse v pryy̆malʹni.
Vyzlečte sa do pol pása! Ро-------ься- -у-----ска- -- --я-а! Р____________ б__________ д_ п_____ Р-з-я-н-т-с-, б-д---а-к-, д- п-я-а- ----------------------------------- Роздягніться, будь-ласка, до пояса! 0
Z--̆--t-,--udʹ--a-k-, -i-tse------y̆m-lʹni. Z_______ b__________ m_____ v p__________ Z-y-m-t-, b-d---a-k-, m-s-s- v p-y-̆-a-ʹ-i- ------------------------------------------- Zay̆mitʹ, budʹ-laska, mistse v pryy̆malʹni.
Ľahnite si prosím na ležadlo! П-ил-жте,-будь-л-ск-, -а-к--етку! П________ б__________ н_ к_______ П-и-я-т-, б-д---а-к-, н- к-ш-т-у- --------------------------------- Приляжте, будь-ласка, на кушетку! 0
Za-̆---ʹ,-b-----as-a- mi--se v --yy--a-ʹn-. Z_______ b__________ m_____ v p__________ Z-y-m-t-, b-d---a-k-, m-s-s- v p-y-̆-a-ʹ-i- ------------------------------------------- Zay̆mitʹ, budʹ-laska, mistse v pryy̆malʹni.
Krvný tlak je v poriadku. Ти---в-пор----. Т___ в п_______ Т-с- в п-р-д-у- --------------- Тиск в порядку. 0
Li--r zara----yy-de. L____ z____ p______ L-k-r z-r-z p-y-̆-e- -------------------- Likar zaraz pryy̆de.
Dám Vám injekciu. Я -р--лю--ам ук-л. Я з_____ В__ у____ Я з-о-л- В-м у-о-. ------------------ Я зроблю Вам укол. 0
Lik-r-za-az---yy---. L____ z____ p______ L-k-r z-r-z p-y-̆-e- -------------------- Likar zaraz pryy̆de.
Dám Vám tabletky. Я да----м--аб-е-ки. Я д__ В__ т________ Я д-м В-м т-б-е-к-. ------------------- Я дам Вам таблетки. 0
L------a-a- p-y-̆-e. L____ z____ p______ L-k-r z-r-z p-y-̆-e- -------------------- Likar zaraz pryy̆de.
Predpíšem Vám recept do lekárne. Я-------м--е-е-т-для-а--ек-. Я д__ В__ р_____ д__ а______ Я д-м В-м р-ц-п- д-я а-т-к-. ---------------------------- Я дам Вам рецепт для аптеки. 0
De--y-zas------v--i? D_ V_ z_____________ D- V- z-s-r-k-o-a-i- -------------------- De Vy zastrakhovani?

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!