Slovníček fráz

sk Čísla   »   uk Числа

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [сім]

7 [sim]

Числа

Chysla

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Počítam: Я-р-хую: Я р_____ Я р-х-ю- -------- Я рахую: 0
Chy--a C_____ C-y-l- ------ Chysla
jeden, dva, tri о--н, дв-- три о____ д___ т__ о-и-, д-а- т-и -------------- один, два, три 0
Ch-sla C_____ C-y-l- ------ Chysla
Počítam do troch. Я-ра--ю -о-тр---. Я р____ д_ т_____ Я р-х-ю д- т-ь-х- ----------------- Я рахую до трьох. 0
YA--ak--y-: Y_ r_______ Y- r-k-u-u- ----------- YA rakhuyu:
Počítam ďalej: Я---х-- -а-і: Я р____ д____ Я р-х-ю д-л-: ------------- Я рахую далі: 0
YA--ak----: Y_ r_______ Y- r-k-u-u- ----------- YA rakhuyu:
štyri, päť, šesť, Ч------ --ят-,-ш-с-ь, Ч______ п_____ ш_____ Ч-т-р-, п-я-ь- ш-с-ь- --------------------- Чотири, п’ять, шість, 0
YA r-khuy-: Y_ r_______ Y- r-k-u-u- ----------- YA rakhuyu:
sedem, osem, deväť с-м------м---ев’я-ь с___ в_____ д______ с-м- в-с-м- д-в-я-ь ------------------- сім, вісім, дев’ять 0
o------va- --y o____ d___ t__ o-y-, d-a- t-y -------------- odyn, dva, try
Počítam. Я ---ую. Я р_____ Я р-х-ю- -------- Я рахую. 0
ody-, -v-- try o____ d___ t__ o-y-, d-a- t-y -------------- odyn, dva, try
Počítaš. Ти-р--уєш. Т_ р______ Т- р-х-є-. ---------- Ти рахуєш. 0
od-----va--t-y o____ d___ t__ o-y-, d-a- t-y -------------- odyn, dva, try
Počíta. В-----ху-. В__ р_____ В-н р-х-є- ---------- Він рахує. 0
YA rakh--u-do trʹok-. Y_ r______ d_ t______ Y- r-k-u-u d- t-ʹ-k-. --------------------- YA rakhuyu do trʹokh.
Jeden. Prvý. Один. -е-ш--. О____ П______ О-и-. П-р-и-. ------------- Один. Перший. 0
YA--ak-u-u-----rʹo-h. Y_ r______ d_ t______ Y- r-k-u-u d- t-ʹ-k-. --------------------- YA rakhuyu do trʹokh.
Dva. Druhý. Два. Д---и-. Д___ Д______ Д-а- Д-у-и-. ------------ Два. Другий. 0
YA ------u do tr---h. Y_ r______ d_ t______ Y- r-k-u-u d- t-ʹ-k-. --------------------- YA rakhuyu do trʹokh.
Tri. Tretí. Три. Трет-й. Т___ Т______ Т-и- Т-е-і-. ------------ Три. Третій. 0
Y--r-kh-yu--ali: Y_ r______ d____ Y- r-k-u-u d-l-: ---------------- YA rakhuyu dali:
Štyri. Štvrtý. Чоти-и-----в-рт--. Ч______ Ч_________ Ч-т-р-. Ч-т-е-т-й- ------------------ Чотири. Четвертий. 0
Y- rak---- ---i: Y_ r______ d____ Y- r-k-u-u d-l-: ---------------- YA rakhuyu dali:
Päť. Piaty. П’-ть.--’-т-й. П_____ П______ П-я-ь- П-я-и-. -------------- П’ять. П’ятий. 0
Y- rak-u-- -ali: Y_ r______ d____ Y- r-k-u-u d-l-: ---------------- YA rakhuyu dali:
Šesť. Šiesty. Ш-с-ь- -ост--. Ш_____ Ш______ Ш-с-ь- Ш-с-и-. -------------- Шість. Шостий. 0
Ch-ty-y- pʺ------s--stʹ, C_______ p______ s______ C-o-y-y- p-y-t-, s-i-t-, ------------------------ Chotyry, pʺyatʹ, shistʹ,
Sedem. Siedmy. Сі-.----м-й. С___ С______ С-м- С-о-и-. ------------ Сім. Сьомий. 0
C--t--y- p-----, ---s-ʹ, C_______ p______ s______ C-o-y-y- p-y-t-, s-i-t-, ------------------------ Chotyry, pʺyatʹ, shistʹ,
Osem. Ôsmy. В--ім- Во-ьм-й. В_____ В_______ В-с-м- В-с-м-й- --------------- Вісім. Восьмий. 0
C-----y, p---tʹ,-s--stʹ, C_______ p______ s______ C-o-y-y- p-y-t-, s-i-t-, ------------------------ Chotyry, pʺyatʹ, shistʹ,
Deväť. Deviaty. Де--я--.-Де-’ят--. Д_______ Д________ Д-в-я-ь- Д-в-я-и-. ------------------ Дев’ять. Дев’ятий. 0
s------si---dev-y-tʹ s___ v_____ d_______ s-m- v-s-m- d-v-y-t- -------------------- sim, visim, devʺyatʹ

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!