Slovníček fráz

sk Čísla   »   de Zahlen

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sieben]

Zahlen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nemčina Prehrať Viac
Počítam: I----ä-l-: I__ z_____ I-h z-h-e- ---------- Ich zähle: 0
jeden, dva, tri ein---zwe-- dr-i e____ z____ d___ e-n-, z-e-, d-e- ---------------- eins, zwei, drei 0
Počítam do troch. I-h zähl- -----rei. I__ z____ b__ d____ I-h z-h-e b-s d-e-. ------------------- Ich zähle bis drei. 0
Počítam ďalej: Ich-zä-l- -e--e-: I__ z____ w______ I-h z-h-e w-i-e-: ----------------- Ich zähle weiter: 0
štyri, päť, šesť, v---,-f---- -e--s, v____ f____ s_____ v-e-, f-n-, s-c-s- ------------------ vier, fünf, sechs, 0
sedem, osem, deväť s-e-en,-ac--- ---n s______ a____ n___ s-e-e-, a-h-, n-u- ------------------ sieben, acht, neun 0
Počítam. Ic---ähle. I__ z_____ I-h z-h-e- ---------- Ich zähle. 0
Počítaš. D--zä---t. D_ z______ D- z-h-s-. ---------- Du zählst. 0
Počíta. E- zähl-. E_ z_____ E- z-h-t- --------- Er zählt. 0
Jeden. Prvý. E---- --r-Er-t-. E____ D__ E_____ E-n-. D-r E-s-e- ---------------- Eins. Der Erste. 0
Dva. Druhý. Z---. --r-Z--it-. Z____ D__ Z______ Z-e-. D-r Z-e-t-. ----------------- Zwei. Der Zweite. 0
Tri. Tretí. Drei. D-r-D-itt-. D____ D__ D______ D-e-. D-r D-i-t-. ----------------- Drei. Der Dritte. 0
Štyri. Štvrtý. Vi--- --r Vi--t-. V____ D__ V______ V-e-. D-r V-e-t-. ----------------- Vier. Der Vierte. 0
Päť. Piaty. Fü--.------ünfte. F____ D__ F______ F-n-. D-r F-n-t-. ----------------- Fünf. Der Fünfte. 0
Šesť. Šiesty. Se-h-.-D-r-Sec--t-. S_____ D__ S_______ S-c-s- D-r S-c-s-e- ------------------- Sechs. Der Sechste. 0
Sedem. Siedmy. Si--e---D-r-S---t-. S______ D__ S______ S-e-e-. D-r S-e-t-. ------------------- Sieben. Der Siebte. 0
Osem. Ôsmy. A-ht. -er A-hte. A____ D__ A_____ A-h-. D-r A-h-e- ---------------- Acht. Der Achte. 0
Deväť. Deviaty. N---- De---e--te. N____ D__ N______ N-u-. D-r N-u-t-. ----------------- Neun. Der Neunte. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!