Slovníček fráz

sk Rodina   »   uk Сім’я

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [два]

2 [dva]

Сім’я

Simʺya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
starý otec Д----ь Д_____ Д-д-с- ------ Дідусь 0
Sim-ya S_____ S-m-y- ------ Simʺya
stará mama Баб--я Б_____ Б-б-с- ------ Бабуся 0
S-mʺ-a S_____ S-m-y- ------ Simʺya
on a ona він ---о-а в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
D-d-sʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
otec Ба-ь-о Б_____ Б-т-к- ------ Батько 0
Didu-ʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
matka Мати М___ М-т- ---- Мати 0
Didusʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
on a ona ві--- -о-а в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
Ba--s-a B______ B-b-s-a ------- Babusya
syn Син С__ С-н --- Син 0
B-b--ya B______ B-b-s-a ------- Babusya
dcéra Д-ч-а Д____ Д-ч-а ----- Дочка 0
Bab-sya B______ B-b-s-a ------- Babusya
on a ona в-н-і-вона в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
vin --vona v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
brat Б--т Б___ Б-а- ---- Брат 0
vin-- -o-a v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
sestra Се-тра С_____ С-с-р- ------ Сестра 0
vi--i ---a v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
on a ona в---і во-а в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
B-tʹko B_____ B-t-k- ------ Batʹko
strýko Дядь-о Д_____ Д-д-к- ------ Дядько 0
B-tʹko B_____ B-t-k- ------ Batʹko
teta Т-тка Т____ Т-т-а ----- Тітка 0
B----o B_____ B-t-k- ------ Batʹko
on a ona в---і в-на в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
M-ty M___ M-t- ---- Maty
Sme rodina. Ми -ім-я. М_ с_____ М- с-м-я- --------- Ми сім’я. 0
Ma-y M___ M-t- ---- Maty
Rodina nie je malá. С-м’я--- м-л-нь--. С____ н_ м________ С-м-я н- м-л-н-к-. ------------------ Сім’я не маленька. 0
Maty M___ M-t- ---- Maty
Rodina je veľká. С---я--е---а. С____ в______ С-м-я в-л-к-. ------------- Сім’я велика. 0
v-n-i -o-a v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...