Slovníček fráz

sk Rodina   »   mr कुटुंबीय

2 [dva]

Rodina

Rodina

२ [दोन]

2 [Dōna]

कुटुंबीय

kuṭumbīya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
starý otec आजो-ा आ__ आ-ो-ा ----- आजोबा 0
k-----īya k________ k-ṭ-m-ī-a --------- kuṭumbīya
stará mama आ-ी आ_ आ-ी --- आजी 0
k-------a k________ k-ṭ-m-ī-a --------- kuṭumbīya
on a ona त----- -ी तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
āj-bā ā____ ā-ō-ā ----- ājōbā
otec व--ल व__ व-ी- ---- वडील 0
ā-ōbā ā____ ā-ō-ā ----- ājōbā
matka आ- आ_ आ- -- आई 0
ājōbā ā____ ā-ō-ā ----- ājōbā
on a ona तो------ी तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
ājī ā__ ā-ī --- ājī
syn मुलगा मु__ म-ल-ा ----- मुलगा 0
ājī ā__ ā-ī --- ājī
dcéra मुलगी मु__ म-ल-ी ----- मुलगी 0
ājī ā__ ā-ī --- ājī
on a ona त- आण--ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
tō-ā----ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
brat भ-ऊ भा_ भ-ऊ --- भाऊ 0
tō-āṇ--tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
sestra बह-ण ब__ ब-ी- ---- बहीण 0
tō āṇ---ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
on a ona तो--णि-ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
vaḍīla v_____ v-ḍ-l- ------ vaḍīla
strýko काक----मा-ा का_ / मा_ क-क- / म-म- ----------- काका / मामा 0
va---a v_____ v-ḍ-l- ------ vaḍīla
teta काकू-----मी का_ / मा_ क-क- / म-म- ----------- काकू / मामी 0
va---a v_____ v-ḍ-l- ------ vaḍīla
on a ona तो-आ-ि ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
ā-ī ā__ ā-ī --- ā'ī
Sme rodina. आ-्ह--------ुं- आ---. आ__ ए_ कु__ आ___ आ-्-ी ए- क-ट-ं- आ-ो-. --------------------- आम्ही एक कुटुंब आहोत. 0
tō---i--ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
Rodina nie je malá. क-टु-----ान -ाह-. कु__ ल__ ना__ क-ट-ं- ल-ा- न-ह-. ----------------- कुटुंब लहान नाही. 0
t- āṇi--ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
Rodina je veľká. कुटुंब---ठ- -हे. कु__ मो_ आ__ क-ट-ं- म-ठ- आ-े- ---------------- कुटुंब मोठे आहे. 0
t--ā-- tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...