Slovníček fráz

sk V banke   »   bg В банката

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [шейсет]

60 [sheyset]

В банката

V bankata

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Б-х --ка------ка-- ----и--творя ---т--. Б__ и____ / и_____ д_ с_ о_____ с______ Б-х и-к-л / и-к-л- д- с- о-в-р- с-е-к-. --------------------------------------- Бих искал / искала да си отворя сметка. 0
V -a-k--a V b______ V b-n-a-a --------- V bankata
Tu je môj pas. Ет----сп-р-а-ми. Е__ п_______ м__ Е-о п-с-о-т- м-. ---------------- Ето паспорта ми. 0
V -a-kata V b______ V b-n-a-a --------- V bankata
A tu je moja adresa. То-а-- --р-съ--ми. Т___ е а______ м__ Т-в- е а-р-с-т м-. ------------------ Това е адресът ми. 0
Bi-- i------ is--la-da--i--t----- sm-tka. B___ i____ / i_____ d_ s_ o______ s______ B-k- i-k-l / i-k-l- d- s- o-v-r-a s-e-k-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka.
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. Бих и-ка- / ис-а-а-да -н-с--па-и ----метк-та си. Б__ и____ / и_____ д_ в____ п___ п_ с_______ с__ Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а п-р- п- с-е-к-т- с-. ------------------------------------------------ Бих искал / искала да внеса пари по сметката си. 0
B-kh ----l / -ska-a-d-------v-rya----tka. B___ i____ / i_____ d_ s_ o______ s______ B-k- i-k-l / i-k-l- d- s- o-v-r-a s-e-k-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka.
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Б-- -ск---/-----л-----и--ег-я па-и--- -ме-ка-а---. Б__ и____ / и_____ д_ и______ п___ о_ с_______ с__ Б-х и-к-л / и-к-л- д- и-т-г-я п-р- о- с-е-к-т- с-. -------------------------------------------------- Бих искал / искала да изтегля пари от сметката си. 0
Bi-h-is--l /-isk--a--- s----v-r-a----tka. B___ i____ / i_____ d_ s_ o______ s______ B-k- i-k-l / i-k-l- d- s- o-v-r-a s-e-k-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka.
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Б---иск-- /-и----а д- ---м- ---л-ч--ият------ме-ка-а. Б__ и____ / и_____ д_ в____ и___________ о_ с________ Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а и-в-е-е-и-т- о- с-е-к-т-. ----------------------------------------------------- Бих искал / искала да взема извлеченията от сметката. 0
E-o -asp---a-mi. E__ p_______ m__ E-o p-s-o-t- m-. ---------------- Eto pasporta mi.
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Би- ---ал-- -ск-ла----оср---я--ди--п-тни--с-и-че-. Б__ и____ / и_____ д_ о______ е___ п_________ ч___ Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-р-б-я е-и- п-т-и-е-к- ч-к- -------------------------------------------------- Бих искал / искала да осребря един пътнически чек. 0
E----asporta --. E__ p_______ m__ E-o p-s-o-t- m-. ---------------- Eto pasporta mi.
Aké veľké sú poplatky? К-к-и са-та--и--? К____ с_ т_______ К-к-и с- т-к-и-е- ----------------- Какви са таксите? 0
E-o -a--or---mi. E__ p_______ m__ E-o p-s-o-t- m-. ---------------- Eto pasporta mi.
Kde sa musím podpísať? К----д- се--одпи-а? К___ д_ с_ п_______ К-д- д- с- п-д-и-а- ------------------- Къде да се подпиша? 0
T-va-ye -dre-yt m-. T___ y_ a______ m__ T-v- y- a-r-s-t m-. ------------------- Tova ye adresyt mi.
Očakávam prevod z Nemecka. О-ак----п--во- -т Г-р-ан-я. О______ п_____ о_ Г________ О-а-в-м п-е-о- о- Г-р-а-и-. --------------------------- Очаквам превод от Германия. 0
T----ye a-r---t -i. T___ y_ a______ m__ T-v- y- a-r-s-t m-. ------------------- Tova ye adresyt mi.
Tu je číslo môjho účtu. Това-- -ом----на ----ат--м-. Т___ е н_____ н_ м______ м__ Т-в- е н-м-р- н- м-т-а-а м-. ---------------------------- Това е номера на метката ми. 0
T-va ye-a-r-syt mi. T___ y_ a______ m__ T-v- y- a-r-s-t m-. ------------------- Tova ye adresyt mi.
Prišli už peniaze? Па-и-е присти-н--а--и? П_____ п__________ л__ П-р-т- п-и-т-г-а-а л-? ---------------------- Парите пристигнаха ли? 0
B--h --kal----sk-l---- v-es--p--i-p--s----a-- -i. B___ i____ / i_____ d_ v____ p___ p_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a p-r- p- s-e-k-t- s-. ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si.
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Бих-и-к---/-и---ла------меня--е-и--а-и. Б__ и____ / и_____ д_ о_____ т___ п____ Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-м-н- т-з- п-р-. --------------------------------------- Бих искал / искала да обменя тези пари. 0
Bik- --k-- ----k-l--d- vnesa -ari -o sm-t-a-a --. B___ i____ / i_____ d_ v____ p___ p_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a p-r- p- s-e-k-t- s-. ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si.
Potrebujem americké doláre. Т-я-ва---и щ--с-- до---и. Т______ м_ щ_____ д______ Т-я-в-т м- щ-т-к- д-л-р-. ------------------------- Трябват ми щатски долари. 0
Bik- i--al-- -s-a-a da---e-a--a-----------ata--i. B___ i____ / i_____ d_ v____ p___ p_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a p-r- p- s-e-k-t- s-. ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si.
Dajte mi prosím malé bankovky. Моля- -а--е--и-д----- ба--нот-. М____ д____ м_ д_____ б________ М-л-, д-й-е м- д-е-н- б-н-н-т-. ------------------------------- Моля, дайте ми дребни банкноти. 0
Bi-----ka- / ---a----- iz-eg--a p--i-ot -met--t---i. B___ i____ / i_____ d_ i_______ p___ o_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- i-t-g-y- p-r- o- s-e-k-t- s-. ---------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si.
Je tu niekde bankomat? Ту--им--------ко-ат? Т__ и__ л_ б________ Т-к и-а л- б-н-о-а-? -------------------- Тук има ли банкомат? 0
Bi-h is-a--/ -s-al---a-izteg-ya p--i ot-s-etka-- --. B___ i____ / i_____ d_ i_______ p___ o_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- i-t-g-y- p-r- o- s-e-k-t- s-. ---------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si.
Koľko peňazí môžem vybrať? К---а-су-- -оже-да--е т---и? К____ с___ м___ д_ с_ т_____ К-к-а с-м- м-ж- д- с- т-г-и- ---------------------------- Каква сума може да се тегли? 0
B--h i--al /-i-k--a -----te-lya---ri--- s---k-ta --. B___ i____ / i_____ d_ i_______ p___ o_ s_______ s__ B-k- i-k-l / i-k-l- d- i-t-g-y- p-r- o- s-e-k-t- s-. ---------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si.
Aké kreditné karty sa môžu používať? Коя кре--тна карт- -о-- ----- -зп----а? К__ к_______ к____ м___ д_ с_ и________ К-я к-е-и-н- к-р-а м-ж- д- с- и-п-л-в-? --------------------------------------- Коя кредитна карта може да се използва? 0
Bikh is-a- ---sk-l--da--zema -z---che----ta ot-sm-tka-a. B___ i____ / i_____ d_ v____ i_____________ o_ s________ B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a i-v-e-h-n-y-t- o- s-e-k-t-. -------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vzema izvlecheniyata ot smetkata.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...