Не зн-я ---- той -е об---.
Н_ з___ д___ т__ м_ о_____
Н- з-а- д-л- т-й м- о-и-а-
--------------------------
Не зная дали той ме обича. 0 Pod----e-----r-ch--i---s-d-liP_________ i__________ s d___P-d-h-n-n- i-r-c-e-i-a s d-l------------------------------Podchineni izrecheniya s dali
Н---на- да-и -ой -е--- вър-е.
Н_ з___ д___ т__ щ_ с_ в_____
Н- з-а- д-л- т-й щ- с- в-р-е-
-----------------------------
Не зная дали той ще се върне. 0 P-d----e------echen----s d--iP_________ i__________ s d___P-d-h-n-n- i-r-c-e-i-a s d-l------------------------------Podchineni izrecheniya s dali
Не з-а----ли-т---ще--и-с--оба-и-по -е--ф-н-.
Н_ з___ д___ т__ щ_ м_ с_ о____ п_ т________
Н- з-а- д-л- т-й щ- м- с- о-а-и п- т-л-ф-н-.
--------------------------------------------
Не зная дали той ще ми се обади по телефона. 0 Ne -nay--dal- t-- -e--bi-h-.N_ z____ d___ t__ m_ o______N- z-a-a d-l- t-y m- o-i-h-.----------------------------Ne znaya dali toy me obicha.
Д-----е--- въ-н-?
Д___ щ_ с_ в_____
Д-л- щ- с- в-р-е-
-----------------
Дали ще се върне? 0 Ne-z-aya-d-li---y me ------.N_ z____ d___ t__ m_ o______N- z-a-a d-l- t-y m- o-i-h-.----------------------------Ne znaya dali toy me obicha.
Дали ще ми-п-ше?
Д___ щ_ м_ п____
Д-л- щ- м- п-ш-?
----------------
Дали ще ми пише? 0 D--i ---h------yrn-?D___ s____ s_ v_____D-l- s-c-e s- v-r-e---------------------Dali shche se vyrne?
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...