Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   bg Подчинени изречения с дали

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [деветдесет и три]

93 [devetdeset i tri]

Подчинени изречения с дали

Podchineni izrecheniya s dali

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Н- зн-я----- --й -е об---. Н_ з___ д___ т__ м_ о_____ Н- з-а- д-л- т-й м- о-и-а- -------------------------- Не зная дали той ме обича. 0
P-dch-n-n--iz-e---n------dali P_________ i__________ s d___ P-d-h-n-n- i-r-c-e-i-a s d-l- ----------------------------- Podchineni izrecheniya s dali
Neviem, či sa vráti. Н--зная-да-и-т-- щ--се --р--. Н_ з___ д___ т__ щ_ с_ в_____ Н- з-а- д-л- т-й щ- с- в-р-е- ----------------------------- Не зная дали той ще се върне. 0
P-------n----re--e--y- ---a-i P_________ i__________ s d___ P-d-h-n-n- i-r-c-e-i-a s d-l- ----------------------------- Podchineni izrecheniya s dali
Neviem, či mi zavolá. Н- з----д--и т-й--- м- с- -ба-------е-е---а. Н_ з___ д___ т__ щ_ м_ с_ о____ п_ т________ Н- з-а- д-л- т-й щ- м- с- о-а-и п- т-л-ф-н-. -------------------------------------------- Не зная дали той ще ми се обади по телефона. 0
N- --aya -a-i---y------ich-. N_ z____ d___ t__ m_ o______ N- z-a-a d-l- t-y m- o-i-h-. ---------------------------- Ne znaya dali toy me obicha.
Či ma vôbec ľúbi? Д-л- ме-о-ича? Д___ м_ о_____ Д-л- м- о-и-а- -------------- Дали ме обича? 0
Ne zn-ya-d-li-to--me -bic-a. N_ z____ d___ t__ m_ o______ N- z-a-a d-l- t-y m- o-i-h-. ---------------------------- Ne znaya dali toy me obicha.
Či sa vôbec vráti? Д--и ----- -ърне? Д___ щ_ с_ в_____ Д-л- щ- с- в-р-е- ----------------- Дали ще се върне? 0
Ne z-a-a --li t---me o---h-. N_ z____ d___ t__ m_ o______ N- z-a-a d-l- t-y m- o-i-h-. ---------------------------- Ne znaya dali toy me obicha.
Či mi vôbec zavolá? Да-и-ще -и -е-оба-- -----ле-о--? Д___ щ_ м_ с_ о____ п_ т________ Д-л- щ- м- с- о-а-и п- т-л-ф-н-? -------------------------------- Дали ще ми се обади по телефона? 0
N- z---- -a-i t-y----h--se ---n-. N_ z____ d___ t__ s____ s_ v_____ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e s- v-r-e- --------------------------------- Ne znaya dali toy shche se vyrne.
Pýtam sa, či na mňa myslí. П---- -е --л----- ми-л---- -ен. П____ с_ д___ т__ м____ з_ м___ П-т-м с- д-л- т-й м-с-и з- м-н- ------------------------------- Питам се дали той мисли за мен. 0
Ne zn--a-d-----o--sh--e----v-rne. N_ z____ d___ t__ s____ s_ v_____ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e s- v-r-e- --------------------------------- Ne znaya dali toy shche se vyrne.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. П-----се д-л---ой---а -р-га. П____ с_ д___ т__ и__ д_____ П-т-м с- д-л- т-й и-а д-у-а- ---------------------------- Питам се дали той има друга. 0
Ne -n-y- d--i --- -h-he-se v---e. N_ z____ d___ t__ s____ s_ v_____ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e s- v-r-e- --------------------------------- Ne znaya dali toy shche se vyrne.
Pýtam sa, či klame. П---м--е ---- т-й ---е. П____ с_ д___ т__ л____ П-т-м с- д-л- т-й л-ж-. ----------------------- Питам се дали той лъже. 0
N--z-a---da-i-t-y--h--e-mi -e-obad---o -e-ef-na. N_ z____ d___ t__ s____ m_ s_ o____ p_ t________ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e m- s- o-a-i p- t-l-f-n-. ------------------------------------------------ Ne znaya dali toy shche mi se obadi po telefona.
Či len na mňa myslí? Да-- ---л- за--е-? Д___ м____ з_ м___ Д-л- м-с-и з- м-н- ------------------ Дали мисли за мен? 0
N---nay- d--- --y -h-h---i -e ---d--po t----on-. N_ z____ d___ t__ s____ m_ s_ o____ p_ t________ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e m- s- o-a-i p- t-l-f-n-. ------------------------------------------------ Ne znaya dali toy shche mi se obadi po telefona.
Či len nemá nejakú druhú? Д--и--о- -ма др--а? Д___ т__ и__ д_____ Д-л- т-й и-а д-у-а- ------------------- Дали той има друга? 0
Ne -n------l- t-- sh-h--mi--e-ob-d---o--ele--na. N_ z____ d___ t__ s____ m_ s_ o____ p_ t________ N- z-a-a d-l- t-y s-c-e m- s- o-a-i p- t-l-f-n-. ------------------------------------------------ Ne znaya dali toy shche mi se obadi po telefona.
Či len hovorí pravdu? Д--и -а--а и-ти-ат-? Д___ к____ и________ Д-л- к-з-а и-т-н-т-? -------------------- Дали казва истината? 0
Dali-me-o-i-h-? D___ m_ o______ D-l- m- o-i-h-? --------------- Dali me obicha?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. С----в---с- -е т-- --и--ин--м--х------. С_______ с_ ч_ т__ н_______ м_ х_______ С-м-я-а- с- ч- т-й н-и-т-н- м- х-р-с-а- --------------------------------------- Съмнявам се че той наистина ме харесва. 0
D-l------b-c-a? D___ m_ o______ D-l- m- o-i-h-? --------------- Dali me obicha?
Pochybujem o tom, či mi napíše. Съм-я--- се че -е--и---ше. С_______ с_ ч_ щ_ м_ п____ С-м-я-а- с- ч- щ- м- п-ш-. -------------------------- Съмнявам се че ще ми пише. 0
D--- m--ob---a? D___ m_ o______ D-l- m- o-i-h-? --------------- Dali me obicha?
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. С---явам с---е-щ---- ------з- --н. С_______ с_ ч_ щ_ с_ о____ з_ м___ С-м-я-а- с- ч- щ- с- о-е-и з- м-н- ---------------------------------- Съмнявам се че ще се ожени за мен. 0
D-l-----h- se-vy---? D___ s____ s_ v_____ D-l- s-c-e s- v-r-e- -------------------- Dali shche se vyrne?
Ći ma má len naozaj rád? Да---н-исти-- м--х-р---а? Д___ н_______ м_ х_______ Д-л- н-и-т-н- м- х-р-с-а- ------------------------- Дали наистина ме харесва? 0
D-li shc-e--- -y-ne? D___ s____ s_ v_____ D-l- s-c-e s- v-r-e- -------------------- Dali shche se vyrne?
Či mi len napíše? Да-и--е ми пиш-? Д___ щ_ м_ п____ Д-л- щ- м- п-ш-? ---------------- Дали ще ми пише? 0
Dali-s------e vyr-e? D___ s____ s_ v_____ D-l- s-c-e s- v-r-e- -------------------- Dali shche se vyrne?
Či sa len so mnou ožení? Да-и ще -е о---- -а --н? Д___ щ_ с_ о____ з_ м___ Д-л- щ- с- о-е-и з- м-н- ------------------------ Дали ще се ожени за мен? 0
Da-i s--h- m- se o-a-i -- t-le--na? D___ s____ m_ s_ o____ p_ t________ D-l- s-c-e m- s- o-a-i p- t-l-f-n-? ----------------------------------- Dali shche mi se obadi po telefona?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...